Ďalekohľad (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.2+) (robot Pridal: jv:Telescopium |
rozšírenie |
||
Riadok 25:
'''Ďalekohľad''' (''Telescopium'') je jedno z 88 [[súhvezdie|súhvezdí]] modernej [[astronómia|astronómie]]. Zaviedol ho francúzsky astronóm [[Nicolas Louis de La Caille]], ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po [[16. storočie|16.]] - [[17. storočie|17. storočí]]. Pôvodne predstavovalo veľký [[ďalekohľad]] spolu s [[pasážnik]]om.
== Hviezdy a objekty ==
{| border="0" cellpadding="2" cellspacing="1" style="margin-left:0.5em; background:#CDC9C9;"
! Hviezda
! Meno
! [[Hviezdna veľkosť]]
|- bgcolor="#FFFAFA"
| α Tel
| [[α Tel]]
| 3,49<sup>m</sup><br />
|- bgcolor="#FFFAFA"
| ζ Tel
| [[ζ Tel]]
| 4,1<sup>m</sup><br />
|- bgcolor="#FFFAFA"
|}
Najjasnejšia [[hviezda]] [[alfa Telescopii]] je modrobiely [[podobor]] s povrchovou teplotou 18 400 [[Kelvin|K]]. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 [[ly]]. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza [[optická dvojhviezda]] piatej magnitúdy [[delta 1 Telescopii|delta 1]]/[[delta 2 Telescopii]]. [[Dunlop 227]] je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. [[RR Telescopii]], nepravidelná [[premenná hviezda]], má extrémne rozpätie [[magnitúda|magnitúd]]: od 6,5 do 16,5.
Hoci súhvezdie je blízko [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je [[guľová hviezdokopa]] [[NGC 6584]] s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých [[galaxia|galaxií]], z ktorých je najlepšie pozorovateľná [[eliptická galaxia]] [[NGC 6868]]. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým [[ďalekohľad]]om pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.
== Poloha ==
Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, [[zéta Telescopii|zéta]] a [[epsilon Telescopii]]. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta [[súhvezdie Škorpión|Škorpióna]] – ukazujú naň hviezdy [[lambda Scorpii|lambda]], [[kappa Scorpii|kappa]] a iota Scorpii. Celé súhvezdie je vidtieľné od 33° severnej [[zemepisná šírka|zemepisnej šírky]], kde večer [[kulminácia|kulminuje]] v júli až v auguste.
{{Súhvezdia}}
| |||