Wikipédia:Názov článku: Rozdiel medzi revíziami

*úprava mena, ktorá spočíva len vo vynechaní jednotlivého slova alebo slov z celého mena; toto neplatí ak osoba doložiteľne sama používa takéto vynechanie len ako umelecké meno a celé meno ako meno občianske.

Ak sa v názve použije pseudonym, občianske meno (občianske mená) sa uvedie (-dú) medzi SP. Ak má osoba viacero pseudonymov, použije sa najčastejšie používaný pseudonym, ak osoba pseudonymá časom postupne menila, použije sa posledný známy pseudonym (toto neplatí, ak je tento posledný pseudonym veľmi málo známy). Ostatné pseudonymá sa uvedú medzi SP.

§41a Španielske mená sa zvyknú písať s otcovým aj matkiným priezviskom (napr. Augusto Pinochet Duarte). Do nadpisu sa píše len tvar bez materského mena. Ako výnimka z tohto pravidla môže byť materské meno použité na odlíšenie medzi osobami s rovnakým prvým a rodičovským priezviskom (Eduardo Frei Montalva a Eduardo Frei Ruiz-Tagle).

§42 Ak osoba zmenila občianstvo, do nadpisu článku patrí občianske meno tak, ako je - alebo sa na základe spoľahlivých zdrojov predpokladá, že je – zapísané v občianskom preukaze alebo podobnom doklade totožnosti v krajine nového občianstva osoby. Platí to aj pre zmenu písmovej sústavy, ktorá je so zmenou občianstva spojená - napr. meno Číňana, ktorý sa stal občanom USA, sa už neprepisuje ako keby bolo zapísané čínskymi znakmi, ale sa ponecháva v anglickom prepise mena, keďže sa už meno chápe ako meno americké a teda písané v písmovej sústave, ktorá sa do slovenčiny neprepisuje.

§43 Jednotlivé časti mena osoby sa v nadpise zapisujú v tomto poradí: 1. krstné/ rodné a pod. meno/mená, 2. otcovské meno, 3. priezvisko/klanové meno/mená a pod. Platí to napríklad aj pre čínske, kórejské a vietnamské mená; tieto mená sa teda zapisujú v opačnom poradí než v pôvodnom jazyku. Otcovské meno, ktoré je danej krajine súčasťou občianskeho mena osôb, sa nevynecháva; ak je zaužívaný aj tvar bez otcovského mena, urobí sa z neho presmerovanie. Otcovské mená sa uvádzajú v nadpise aj pri ukrajinských a bieloruských menách (aj keď v týchto jazykoch ich používanie nie je až také samozrejmé ako v ruštine); pri týchto jazykoch je však veľmi vhodné vždy urobiť aj presmerovanie z tvaru bez otcovského mena.

§44 U ženských mien sa prechyľuje podľa postupu uvedeného v PSP. -ová sa pridáva ku všetkým priezviskám/ klanovým/ rodičovským a pod. menám danej osoby. Neprechyľuje sa (čiastočne v rozpore s PSP):

*v prípade osôb žijúcich na Slovensku alebo slovenského občianstva, ktoré doložiteľne oficiálne na úradoch požiadali o neprechyľovanie a tejto žiadosti bolo vyhovené (čiže v slovenskom občianskom preukaze alebo podobnom slovenskom preukaze totožnosti majú zapísané meno bez -ová)