Boris Michajlovič Šapošnikov: Rozdiel medzi revíziami

|Miesto narodenia = [[ZlatousťZlatoust]], [[Ufská gubernia]], [[Ruské impérium]]

'''Boris Michailovič Šapošnikov''' (* [[20. september|20. septembra]] [[1882]] [[Zlatoust]], [[Rusko]] – † [[26. marec|26. marca]] [[1945]] [[Moskva]], [[ZSSR]]) bol [[ZSSR|sovietsky]] vojvodca, [[maršal Sovietskeho zväzu]] (1940), vojenský teoretik, profesor vojenských vied.

Narodil sa v rodine úradníka v meste [[ZlatousťZlatoust]] blízko [[Čeľabinsk]]a v rodine úradníka 20. septembra 1882. Jeho matka pracovala ako učiteľka. Po skončení meštianskej školy v roku 1901 nastúpil na [[Moskva|moskovské]] vojenské učilište, ktoré ukončil v roku 1903, kedy mu bola udelená hodnosť [[podporučík]]a. Nastúpil následne do 1. turkestanského streleckého práporu, kde slúžil ako veliteľ polroty až roku 1907. Následne do roku 1901 navštevoval cársku Nikolajevskú akadémiu generálneho štábu. Zúčastnil sa [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. Slúžil v štábe 14. jazdeckej divízie sídliacej v poľskom meste [[Čenstochová]] na ruskom západnom fronte. Neskôr slúžil v štábe 12. armády. Vojnu skončil v hodnosti [[plukovník]]a. Počas [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] sa pripojil k [[boľševik]]om. Viedol prieskumný štáb [[červená armáda|červenej armády]]. V medzivojnovom období v rokoch 1928 až 1931 bol náčelníkom štábu červenej armády. Neskôr v rokoch 1932 až 1935 viedol [[Vojenská akadémia M. V. Frunzeho|Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho]]. Od roku 1937 do 1940 pôsobil znovu ako náčelník generálneho štábu a vykonával tiež funkciu námestníka národného komisariátu obrany (vtedajšieho ministerstva obrany). Z týchto funkcii odstúpil kvôli zdravotným problémom.

Podieľal sa na plánovaní [[zimná vojna|vpádu do Fínska]], ktorý bol neskôr pre údajný pesimizmus prepracovaný maršalom [[Kliment Jefremovič Vorošilov|Vorošilovom]]. Vorošilovov plán sa v praxi ukázal nereálnym a sovietske sily utrpeli pri útoku na Fínsko ťažké straty. V kritickom období po [[stalinské čistky v armáde|čistkách]] koncom [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa zaslúžil o rozvoj sovietskych ozbrojených síl. Krátko pred vojnou pripravil plán modernizácie a prezbrojenia červenej armády, ktorý podľa niektorých názorov dopomohol zvýšiť bojaschopnosť [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v nadchádzajúcej [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v máji [[1940]].<ref>{{citácia knihy | meno = Jiří | priezvisko = Fidler | odkaz na autora = Jiří Fidler | titul = Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové) | vydavateľ = Jota | miesto = Brno | rok = 2005 | počet strán = 290 | isbn = 80-7217-354-5 | jazyk = česky}} </ref> Od augusta 1940 do júla 1941 a neskôr po prestávke od mája do 1942 do júna 1943 ďalej pôsobil ako námestník národného komisára obrany. Pred začiatkom sovietsko-nemeckej vojny navrhoval Stalinovi stiahnuť jednotky z pohraničia hlbšie do vnútrozemia na pôvodnú [[Stalinova línia|Stalinovu líniu]], kvôli čomu bol odvolaný z funkcie<ref>Sasso, C. R., Tucker, S. C., Shaposhnikov, Boris Mikhailovich. in Tucker, S. C. (Editor) Second World War. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, s. 1139-1140</ref>. Po [[operácia Barbarossa|napadnutí Sovietskeho zväzu]] pôsobil od júla 1941 do mája 1942 opäť ako náčelník generálneho štábu. Podieľal sa na organizácii [[Bitka o Smolensk (1941)|obrany Smolenska]] a protiofenzívy pred Moskvou na prelome rokov 1941 a 1942.<ref>Ogarkov, N. V. a kolektív, 1978, Sovietskaja vojennaja enciklopedia. Tom 8. Vojenizdat, Moskva, s. 491</ref> Neskôr od roku 1943 do svojej smrti v roku 1945 vykonával funkciu náčelníka Vojenskej akadémie generálneho štábu. Zomrel na následky ťažkej choroby. Bol spopolnený a urna s jeho popolom bola uložená v Kremeľskej stene v Moskve.