Maďarsko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
korekcia |
d Verzia používateľa 91.127.54.164 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.98.138.166 |
||
Riadok 54:
| Poznámky = Gramotnosť: 99 %
}}
[[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]]
'''Maďarsko''' ({{V jazyku|hun|Magyarország}}, 1920 – 1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1949 – 1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 - 2012 ''Maďarská republika'') je vnútrozemský [[štát]] v [[Panónska nížina|Panónskej nížine]] v [[Stredná Európa|Strednej Európe]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a asi 10 miliónov obyvateľov. Maďarská republika je členom [[Európska únia|Európy]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe s [[Rumunsko]]m, na juhovýchode so [[Srbsko]]m a [[Chorvátsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a na západe s [[Rakúsko]]m.
Hlavným mestom krajiny je Budapešť. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].
== Dejiny ==
=== Do roku 1918 ===
::''Pozri aj článok [[Uhorsko]]''
Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku 896 a postupne asimilovali značnú časť pôvodného [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný [[Uhorsko]]. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.
Po roku 1526, teda po [[bitka pri Moháči|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], teda tam vládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne.
V roku 1848 v krajine vypukla [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku 1849 potlačila aj za pomoci ruských vojsk. Až v roku 1867 došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát – [[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]]. V uhorskej časti Rakúsko-Uhorska sa sledovala politika tvrdej [[maďarizácia|maďarizácie]] nemaďarských národností.
=== Medzivojnové obdobie ===
Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri 1918 zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie – [[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku 1930 v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich), 104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).
Na jar 1919 vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku 1920 k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.
Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|Druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Od 19. marca 1944 bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]].
=== Po druhej svetovej vojne ===
Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná výmena maďarského a slovenského obyvateľstva (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.
Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku 1956 vypuklo v krajine [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste 1968.
V roku 1989 krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku 1991 vytvorila krajina neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku 1999 Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra 2007 je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]].
== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}}
Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).
{| style="background; vertical-align:top;"
|- style="vertical-align:top; text-align:center;"
|''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}}
|}
== Geografia ==
=== Povrch ===
Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nižinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68 % povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30 % sa nachádza vo výške 200 – {{mnm|400}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = The Geology of Hungary
| url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 15.1.2010
| vydavateľ = waterfire.fas.is
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva mediriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.
Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]].
=== Geológia ===
Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.<ref>Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.''] Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1 – 6</ref>
[[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]].
=== Vodstvo ===
Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.<ref>Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365 – 373</ref> Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.
=== Podnebie ===
Maďarsko má [[kontinentálne podbnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7 °C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42 °C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29 °C. Priemerná teplota v lete je od 27 °C do 35 °C a v zime od 0 °C do −15 °C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ.
== Obyvateľstvo ==
V Maďarsku k 31.12. 2010 žilo 9 986 000 obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hungarian Central Statistical Office - 1.1. Population, vital events
| url = http://portal.ksh.hu/pls/ksh/docs/eng/xftp/gyor/nep/enep21012.pdf
| dátum vydania = 21.02.2011
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 23.2.2011
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68% ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4%.<ref name="CIA">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = CIA World Fact Book - Hungary
| url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 15.12.2009
| dátum prístupu = 16.1.2010
| vydavateľ = cia.gov
| miesto =
| jazyk = anglicky
}}</ref>
Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov. [[Rómovia]] 2,02 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Číňania]] 0,03 % a iní. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.
[[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[Rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní / [[Kalvinizmus|kalvíni]] / 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[Pravoslávna cirkev|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus (náboženstvo)|židia]] 0,1 % a iní.
== Hospodárstvo ==
[[Súbor:Originaltokaji.jpg|right|thumb|[[Tokajské víno|Maďarský tokaj]]]]
Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80% HDP.
Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadĺženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné štátu požičiavať finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.<ref name="CIA"/>
=== Priemysel ===
Významnými odvetviami Maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobiliky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]].
=== Poľnohospodárstvo ===
Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60% povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a [[hydina|hydiny]]. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[paprika|papriky]], [[cibuľa|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].<ref>Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63</ref>
== Galéria ==
<gallery>
Obrázok:Balatoni_naplemente2.JPG|[[Balaton]], najväčšie jazero [[Stredná Európa|strednej Európy]]
Obrázok:Parliament-Hungary.jpg|Maďarský parlament v [[Budapešť|Budapešti]]
Obrázok:Protestant_Great_Church_and_Kossuth_Memorial_in_Debrecen.jpg|Veľký kalvínsky kostol v [[Debrecín]]e (Debrecen)
Obrázok:Pecs - Hungary - EU.JPG|[[Päťkostolie]] (Pécs)
Obrázok:Szeged400.jpg|[[Segedín]] (Szeged)
Obrázok:Gyor24.jpg|[[Ráb]] (Győr)
Obrázok:MiskolcV1V2.jpg|[[Miškovec]] (Miskolc)
Obrázok:Eger a várból.jpg|[[Jáger]] (Eger)
Obrázok:Sopron Tuztorony.jpg|[[Šopron]] (Sopron)
Obrázok:Esztergom Basilica.jpg|[[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] (Esztergom)
Obrázok:Kőszegdowntown.JPG|[[Kőszeg|Kysak]] (Kőszeg)
Obrázok:Fertöd z02.jpg|Esterházyho palác vo [[Fertőd]]e
Obrázok:Szentendre látkép Templom térről.jpg|[[Svätý Ondrej (mesto)|Svätý Ondrej]] (Szentendre)
Obrázok:Siklósi vár barbakán.jpg|[[Siklós]]
Obrázok:Godollo palace2.JPG|[[Gödöllő|Jedľovo]] (Gödöllő)
Obrázok:Sarospatak(hungary)101.jpg|[[Sárospatak|Šarišský Potok]] (Sárospatak)
Obrázok:Basilique Saint-Étienne de Pest.jpg|Bazilika sv. Štefana
Obrázok:Balaton Hungary Landscape.jpg|[[Zadunajsko]]
</gallery>
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Iné projekty ==
{{projekt|q=Maďarsko|commons=Category:Hungary}}
{{Maďarsko}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Maďarsko| ]]
{{Link GA|de}}
{{Link GA|eo}}
[[ab:Мадиартәыла]]
[[ace:Hongaria]]
[[af:Hongarye]]
[[als:Ungarn]]
[[am:ሀንጋሪ]]
[[an:Hongría]]
[[ang:Ungerland]]
[[ar:المجر]]
[[arc:ܡܓܪ]]
[[arz:المجر]]
[[ast:Hungria]]
[[az:Macarıstan]]
[[ba:Венгрия]]
[[bar:Ungarn]]
[[bat-smg:Vengrėjė]]
[[bcl:Hungriya]]
[[be:Венгрыя]]
[[be-x-old:Вугоршчына]]
[[bg:Унгария]]
[[bi:Hungary]]
[[bn:হাঙ্গেরি]]
[[bo:ཧུང་གྷ་རི།]]
[[bpy:হাঙ্গেরী]]
[[br:Hungaria]]
[[bs:Mađarska]]
[[bxr:Унгар]]
[[ca:Hongria]]
[[ce:Венгри]]
[[ceb:Unggriya]]
[[ckb:مەجارستان]]
[[co:Ungheria]]
[[crh:Macaristan]]
[[cs:Maďarsko]]
[[csb:Madżarskô]]
[[cu:Ѫгри]]
[[cv:Венгри]]
[[cy:Hwngari]]
[[da:Ungarn]]
[[de:Ungarn]]
[[diq:Macarıstan]]
[[dsb:Hungorska]]
[[dv:ހަންގޭރީ]]
[[ee:Hungary]]
[[el:Ουγγαρία]]
[[eml:Ungherî]]
[[en:Hungary]]
[[eo:Hungario]]
[[es:Hungría]]
[[et:Ungari]]
[[eu:Hungaria]]
[[ext:Ungria]]
[[fa:مجارستان]]
[[ff:Hunngariya]]
[[fi:Unkari]]
[[fiu-vro:Ungari]]
[[fo:Ungarn]]
[[fr:Hongrie]]
[[frp:Hongrie]]
[[frr:Ungarn]]
[[fur:Ongjarie]]
[[fy:Hongarije]]
[[ga:An Ungáir]]
[[gag:Vengriya]]
[[gd:An Ungair]]
[[gl:Hungría - Magyarország]]
[[gn:Hungyria]]
[[gu:હંગેરી]]
[[gv:Yn Ungaar]]
[[hak:Hiûng-ngà-li]]
[[haw:Hunakalia]]
[[he:הונגריה]]
[[hi:हंगरी]]
[[hif:Hungary]]
[[hr:Mađarska]]
[[hsb:Madźarska]]
[[ht:Ongri]]
[[hu:Magyarország]]
[[hy:Հունգարիա]]
[[ia:Hungaria]]
[[id:Hongaria]]
[[ie:Hungaria]]
[[ilo:Hungaria]]
[[io:Hungaria]]
[[is:Ungverjaland]]
[[it:Ungheria]]
[[ja:ハンガリー]]
[[jbo:madjiar]]
[[jv:Hongaria]]
[[ka:უნგრეთი]]
[[kaa:Vengriya]]
[[kbd:Мэжарей]]
[[kg:Hongrie]]
[[ki:Macartsa]]
[[kk:Мажарстан]]
[[kl:Ungarni]]
[[km:ប្រទេសហុងគ្រី]]
[[ko:헝가리]]
[[koi:Мадьярму]]
[[krc:Маджар]]
[[ku:Macaristan]]
[[kv:Мадьяр Му]]
[[kw:Hungari]]
[[ky:Мажарстан]]
[[la:Hungaria]]
[[lad:Madjaristan]]
[[lb:Ungarn]]
[[lez:Венгрия]]
[[li:Hongarieë]]
[[lij:Ungaïa]]
[[lmo:Üngheria]]
[[ln:Ungri]]
[[lt:Vengrija]]
[[ltg:Vengreja]]
[[lv:Ungārija]]
[[mdf:Венгеронь мастор]]
[[mhr:Венгрий]]
[[mi:Hanekeria]]
[[mk:Унгарија]]
[[ml:ഹംഗറി]]
[[mn:Унгар]]
[[mr:हंगेरी]]
[[mrj:Венгри]]
[[ms:Hungary]]
[[mt:Ungerija]]
[[my:ဟန်ဂေရီနိုင်ငံ]]
[[myv:Мадьяронь Мастор]]
[[mzn:مجارستون]]
[[na:Ungari]]
[[nah:Hungria]]
[[nap:Ungaria]]
[[nds:Ungarn]]
[[nds-nl:Hongaarnlaand]]
[[ne:हंगेरी]]
[[nl:Hongarije]]
[[nn:Ungarn]]
[[no:Ungarn]]
[[nov:Hungaria]]
[[nrm:Hongrie]]
[[nv:Hángewii]]
[[oc:Ongria]]
[[or:ହଙ୍ଗେରୀ]]
[[os:Венгри]]
[[pag:Hungary]]
[[pam:Hungrya]]
[[pap:Hongaria]]
[[pcd:Hongrie]]
[[pdc:Ungarn]]
[[pih:Hungrii]]
[[pl:Węgry]]
[[pms:Ungherìa]]
[[pnb:ھنگری]]
[[pnt:Ουγγαρία]]
[[ps:هنګري]]
[[pt:Hungria]]
[[qu:Unriya]]
[[rm:Ungaria]]
[[rmy:Ungariya]]
[[ro:Ungaria]]
[[roa-rup:Ungaria]]
[[roa-tara:Ungherie]]
[[ru:Венгрия]]
[[rue:Мадярьско]]
[[rw:Hongiriya]]
[[sa:हंगरी]]
[[sah:Венгрия]]
[[scn:Unghirìa]]
[[sco:Hungary]]
[[se:Ungára]]
[[sh:Mađarska]]
[[si:හන්ගේරියානු සමුහාණ්ඩුව]]
[[simple:Hungary]]
[[sl:Madžarska]]
[[sm:Hungary]]
[[sn:Hungary]]
[[so:Hungaria]]
[[sq:Hungaria]]
[[sr:Мађарска]]
[[ss:IHangareyi]]
[[st:Hungary]]
[[stq:Ungarn]]
[[su:Hungaria]]
[[sv:Ungern]]
[[sw:Hungaria]]
[[szl:Madźary]]
[[ta:அங்கேரி]]
[[te:హంగేరి]]
[[tet:Ungria]]
[[tg:Маҷористон]]
[[th:ประเทศฮังการี]]
[[tk:Wengriýa]]
[[tl:Unggarya]]
[[tpi:Hangari]]
[[tr:Macaristan]]
[[ts:Hungary]]
[[tt:Маҗарстан]]
[[udm:Венгрия]]
[[ug:ۋېنگرىيە]]
[[uk:Угорщина]]
[[ur:مجارستان]]
[[uz:Mojariston]]
[[vec:Ongarìa]]
[[vep:Mad'jaranma]]
[[vi:Hungary]]
[[vls:Hongareye]]
[[vo:Macarän]]
[[war:Hungarya]]
[[wo:Ongiri]]
[[wuu:匈牙利]]
[[xal:Хунһармудин Орн]]
[[xmf:უნგრეთი]]
[[yi:אונגארן]]
[[yo:Húngárì]]
[[zea:Honharije]]
[[zh:匈牙利]]
[[zh-classical:匈牙利]]
[[zh-min-nan:Magyar-kok]]
[[zh-yue:匈牙利]]
| |||