Mars: Rozdiel medzi revíziami

| veľka polosvzdialenosť = {{km|227939100227936637|m|w}}<br />1,523 679662 31 [[astronomická jednotka|AU]]

| excentricitaobvod dráhy = 01,429 Tm<br />9,093553 315AU

| afélium excentricita = {{km|249209300|m}}<br />10,665093 861412 AU33

| perihéliumperiapsida = {{km|206669000206644545|m}}<br />1,381 497333 46 AU

| doba obehu = 686,9719601 [[deň|d]]<br />(1,8808 [[juliánsky rok|ra]])<br />668,5991 [[Sol|Sol]]

| synodická doba obehu = 779,96 d (2,135 r)

| obežná rýchlosť = {{km|24.077|m}}/s

| sklon dráhy = 1,85°850 na ekliptiku<br />5,6561° na slnečný rovník

| výstupný uzol = 49,562°

| argument perihélia = 286,537462 30°

| stredná anomália = 19.3564°

| rovníkovýpriemer polomer = {{km|3396.2 ± 06804.19|m}}<br />(0,533 [[Zem]]e)

V roku [[1877]] sa prvýkrát v mapách povrchu Marsu objavili nové útvary, tzv.&nbsp;kanály, ktoré však boli len optickým klamom zapríčineným zlými [[rozlišovacia schopnosť|rozlišovacími schopnosťami]] [[ďalekohľad]]u a predstavivosťou talianskeho astronóma Giovanni Schiaparelliho, ktorý ich pozoroval ako prvý. Čiastočne pod vplyvom nesprávneho prekladu talianskeho slova „canale“ znamenajúceho okrem umelého kanálusup>8kanálu aj prírodné „koryto“ došlo k mylnej predstave, že útvary sú umelého charakteru. Správa o pozorovaní sa rýchlo rozniesla a následne objav začali potvrdzovať aj z ďalších pozorovacích miest a vytvárať veľké množstvo podrobných [[mapa|máp]] neexistujúcich kanálov (spolu s nimi začali vznikať teórie o ich umelom pôvode a umierajúcej civilizácii na vysychajúcej planéte). V skutočnosti sú kanály iba [[optický klam]], ktorý vzniká reťazcom tmavých škvŕn. Ich existencia bola po 50&nbsp;rokoch pozorovaní vyvrátená, ale časť verejnosti ich stále pokladala za existujúce dielo. Až fotografie z kozmických sond jednoznačne túto teóriu vyvrátili.