Otto von Bismarck: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 178.143.248.56 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od HRoestBot
Riadok 3:
 
'''Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen''', [[vojvoda]] z Lauenburgu (* [[1. apríl]] [[1815]], [[Schönhausen]] – † [[30. júl]] [[1898]], [[Friedrichsruhe]]) bol jeden z najvýznamnejších [[politik]]ov [[19. storočie|19. storočia]] a zakladateľ [[Nemecko|Nemecka]]. Bol [[premiér|predsedom vlády]] Pruského kráľovstva ([[1862]] - [[1890]]) a stal sa prvým [[kancelár]]om ([[1871]] - [[1890]]) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku ''železný kancelár'' (chcel spojiť Nemecko železom i krvou ).
 
== Život ==
Narodil sa v lutheranskej rodine v [[Schönhausen]]e a študoval právo v [[Göttingen]]e a [[Berlín]]e. V roku [[1847]] sa oženil s Johannou von Puttkamer, s ktorou mal v dlhom a šťastnom manželstve tri deti.
 
Po skončení revolúcie v roku [[1848]] bol v nasledujúcom roku zvolený do pruského [[parlament]]u. Ako reprezentant Pruska vo [[Frankfurt]]e bol Bismarck čoraz viac presvedčený, že [[Prusko]] by malo viesť zjednotený nemecký národ (to bolo považované za cieľ každého liberála v tej dobe). Následne pracoval ako [[veľvyslanec]] v [[Rusko|Rusku]] a [[Paríž]]i. V roku [[1862]] ho pruský kráľ [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam I.]] vymenoval za ministerského predsedu a [[minister|ministra]] zahraničných vecí Pruska, čím sa vyriešil konflikt medzi stále liberálnejším [[parlament]]om a [[kráľ]]om.
 
Bismarck zožal úspechy pri zjednocovaní Nemecka vďaka viacerým vojnám, ktoré vyprovokoval. Najprv, v spolupráci s [[Rakúsko]]m, zaútočil na [[Dánsko]] – mierová zmluva bola podpísaná vo [[Viedeň|Viedni]] [[30. október|30. októbra]] [[1864]]. Hoci už v roku [[1865]] bolo Rakúsko nútené prenechať Prusku správu týchto severných zemí, v roku [[1866]] napadol Bismarck Rakúsko a dosiahol rýchle víťazstvo v bitke pri [[Königgratz]]i (dnešný [[Hradec Králové]]), čím vytvoril Severnú nemeckú konfederáciu. Po Bismarckových provokáciách vypukla v roku [[1870]] francúzsko-pruská vojna a južné nemecké štáty, považované Francúzskom za agresora, sa pripojili k severnej nemeckej konfederácii. Francúzsko utrpelo ponižujúcu porážku, a v roku [[1871]] bol Viliam I. vo [[Versailles]] korunovaný za nemeckého [[cisár]]a.
 
Bismarck, oslavovaný ako národný hrdina, bol prvým ríšskym kancelárom novej Ríše. V zahraničnej politike sa teraz venoval dodržovaniu mieru medzi európskymi silami [[Francúzsko|Francúzska]], [[Rakúsko|Rakúska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Rusko|Ruska]]. Veril tomu, že v prípade vojny by Nemecko vďaka svojmu umiestneniu v strede [[Európa|Európy]] bolo zničené.
 
Vo vnútroštátnych záležitostiach ho znepokojoval vznik dvoch nových strán: Katolíckej strany a Sociálno-demokratickej strany. V roku [[1872]] sa začala kampaň proti [[katolicizmus|katolicizmu]], nazvaná „[[Kulturkampf]]“. Napadol tiež sociálnych demokratov dvoma spôsobmi: strana a jej organizovanie boli zakázané, zatiaľ čo [[robotnícka trieda]] bola upokojená veľmi progresívnou legislatívou, ktorá garantovala zdravotné a úrazové [[poistenie]] rovnako ako aj starobné [[dôchodok|dôchodky]].
 
Vo voľbách roku [[1890]] mali ako katolícka, tak aj sociálno-demokratická strana veľký úspech a za vlády kráľa [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II]]. (nastúpil na trón v roku [[1888]]) odstúpil. Posledné roky strávil Bismarck písaním svojej biografie a zomrel v roku [[1898]] vo [[Friedrichsruhe]].
 
Na jeho počesť boli pomenované nemecká bojová loď [[Bismarck (bitevná loď)|Bismarck]] a mesto [[Bismarck (Severná Dakota)|Bismarck]] v [[Severná Dakota|Severnej Dakote]], [[Spojené štáty|USA]].
 
== Politický pád a smrť ==