Amon: Rozdiel medzi revíziami

 

== Strediská Amonovho kultu ==

Hlavným strediskom Amonovho kultu bol „veľký chrám“ v dnešnom [[Karnak]]u, ktorý tvoril vlastne celé „mesto bohov“ (antickí autori nazývali Veset aj Diospolis Magna). Dnes je z prevažnej časti v troskách, avšak to, čo z neho navzdory ničivej sile vekov stojí, súhlasí s [[Jean-François Champollion|J. F. Champollionom]]. Prvé stavby v tomto chráme vznikli počas Strednej ríše a posledné za [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovcov]], čiže jeho výstavba (a ničenie a opätovné budovanie) trvalo vyše 2000 rokov. Najväčším podielom k jeho výstavbe a výzdobe prispeli králi [[Thutmose I.]] a [[Thutmose II.|II.]], [[Hatšepsut]], [[Amenhotep III.]] a [[Haremheb]] z [[18. dynastia Egypta|18. dynastie]], ďalej [[Setchi I.]] a [[Ramesse II.]] z 19. dynastie, [[Ramesse III.]] a [[Ramesse VI.|VI.]] z 20. dynastie a niektorí králi z [[Neskoré obdobie (Egypt)|Neskorého obdobia]].

 

Múr ohrady Amonovho chrámu v Karnaku ohraničuje priestor o rozmeroch asi 650 krát 550 metrov, jeho východo-západná os meria takmer 400 metrov a severojužná vyše 400 metrov. Je v ňom 10 pylónov, v jeho Veľkej stĺpovej dvorane stojí 134 kolosálnych stĺpov, z ktorých prostredných dvanásť dosahuje výšku 23 metrov. Sú v ňom stovky miestností a desiatky kolosálnych sôch, jeho nádvoria zdobia stovky sfíng. Bazén jeho Svätého jazera má rozmery futbalového ihriska. Hieroglyfické nápisy na stenách a stĺpcoch obsahujú vyše štvrť milióna vytesaných znakov, pričom na mnohých sa dodnes zachovali zvyšky pôvodnej [[polychrómia|polychrómie]]. V jeho areáli je desať menších chrámov a svätýň, na juhozápade k nemu prilieha chrám bohyne Mut a na severovýchode chrám boha [[Moncu]]a. Pôvodne bol k nemu pridružený aj veľkolepý chrám v dnešnom Luxore, s ktorým ho spájala vyše dva a pol kilometrová cesta lemovaná [[sfinga]]mi.