Verzia z 22:21, 25. február 2013 upraviť Ikarista (diskusia \| príspevky) 45 editací doplnenie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 22:22, 25. február 2013 upraviť vrátiť Ikarista (diskusia \| príspevky) 45 editací gramaticka upráva Ďalšia úprava →
Riadok 33: Za svoje zvolenie [[3. januára]] [[936]] vďačil Alberichovi II. vládcovi Ríma, patricijovi a senátorovi všetkých Rimanov, ktorý mestu vládol v rokoch 932 – 954. O jeho pôvode je známe len to, že bol rodom Riman [[Rád_svätého_Benedikta\|benediktín]], ktorý sa stal rektorom Chrámu sv. Sixta. Hoci ho panovník obmedzil len na cirkevné úlohy, dal mu plnú podporu na rozvoj kláštorného života. Na začiatku svojho pontifikátu pozval do Ríma veľkého reformného opáta [[Odon_z_Cluny\|Oda z Cluny]], ktorý na pápežovu žiadosť ~~uzavrl~~uzavrel krehkú dohodu medzi Alberichom a italským kráľom Hugom, ktorý od svojho vypovedania z Ríma v roku [[932]] vyvíjal vytrvalé úsilie, aby získal vládu nad mestom. Počas svojho pobytu v Ríme bol Odo poverený reformovaním kláštorov v meste a jeho okolí, pričom začal s komunitou pri [[Bazilika_svätého_Pavla_za_hradbami\|Bazilike sv. Pavla]]. Dal prestavať aj tento kláštor pri Bazilike sv. Pavla za hradbami. Obnovil privilégiá zreštaurovaného opátstva v Subiacu (na mieste pustovne na nachádza Kláštor sv. Benedikta) a v januári v roku 938 privilégiá na obnovené opátstvo v Gorze (neďaleko [[Metz\|Metzu]]). Okolo roku 937 pápež Lev VII. poslal pálium Achaldagovi, arcibiskupovi stolice Brémy – Hambrug, a vymenoval [[arcibiskup]]a Frederika z [[Mohuč]]a za apoštolského vikára a legáta pre celé [[Nemecko]], pričom ho poveril jednotným programom pre prepotrebnú reformu duchovenstva všetkých stupňov a nabádal ho, aby vyhnal [[Židia\|Židov]], ktorí sa odmietli dať pokrstiť. Dobový kronikár Flodoard z Remeša, ktorý ho v roku 936 navštívil, vyjadril svoj veľmi priaznivý dojem, ktorý naňho urobila pápežova povaha, múdrosť a osobná srdečnosť.

Lev VII.: Rozdiel medzi revíziami