Bachovský absolutizmus: Rozdiel medzi revíziami

Porážka pri [[Világoš]]i v auguste roku 1849, keď musela maďarská armáda musela kapitulovať, znamenala likvidovaniezlikvidovanie posledného ohniska revolúcie v Európe. V Uhorsku nastupovala reakcia a teror. Velenie vrchného veliteľa rakúskej armády generála [[Alfred I. zu Windisch-Grätz|Alfreda zu Windisch-Grätza]] vna maďarskom Maďarskuúzemí prevzal generál [[Julius von Haynau]], ktorý zakrátko maďarské povstanie potlačil.

Cisárski generáli a viedenské vládne kruhy zavrhli svojho bývalého spojenca, ktorým bolo slabé národné hnutie Slovákov a dali prednosť dohode a spolupráci s bohatými kruhmi vysokej šľachty, združujúcej sa okolo maďarskej [[Starokonzervatívna strana|Starokonzervatívnej strany]]. Habsburgovci a ich pomáhači, keď bola ich vláda ohrozená v revolúcii, ale aj tesne po nej, navonok zdôrazňovali, že budú realizovať politiku národnej rovnoprávnosti. Keď došlo k zmene na tróne, nový cisár [[František Jozef I.]] vo svojom nástupnom manifeste 2. decembra 1848 sľuboval zachovávanie slobody, národnej rovnoprávnosti, rovnosti všetkých občanov pred zákonom a účasť zástupcov národov rakúskej monarchie a zákonodarnej moci. Po víťazstve kontrarevolúcie už nebol dôvod, pre ktorý by tieto sľuby bolo potrebné realizovať.