Antisemitizmus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 69 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q22649)
Kelovy (diskusia | príspevky)
štyl.
Riadok 1:
'''Antisemitizmus''' je nepriateľstvo alebo predpojatosť voči [[Židia (etnikum)|Židom]] ako predstaviteľom židovského náboženstva ([[judaizmus|judaizmu]]), [[etnická skupina|etnickej skupine]] alebo [[rasa|rase]]. Aj keď samotné slovo (anti-semitizmus) je odvodené od slova ''[[Semiti]]'', slovom antisemitizmusdnes sa dnesním neoznačuje nepriateľstvo voči semitským národom všeobecne (kam patria aj [[Arabi]]), ale len voči Židom. Extrémnym príkladom antisemitizmu je otvorene nepriateľská [[nacizmus|nacistická]] ideológia [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], ktorá viedla ku [[genocída|genocíde]] [[Európa|európskych]] Židov - [[holokaust]]u ([[1939]]-[[1945]]).
nepriateľská [[nacizmus|nacistická]] ideológia [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]], ktorá viedla ku [[genocída|genocíde]] [[Európa|európskych]] Židov ([[1939]]-[[1945]]).
 
== Druhy antisemitizmu ==
* '''[[Náboženstvo|Náboženský]] antisemitizmus''' (niekedy nazývaný ''antijudaizmus'') je zamierený proti židovstvu ako [[náboženstvo|náboženstvu]] a proti praktikovaniu židovskej viery. Pochádza z rozporov medzi judaizmom a [[kresťanstvo]]m, prípadne medzi judaizmom a [[islámislam|islamom]]. Až do začiatku 19. storočia mal antisemitizmus hlavne náboženský základ. Pretože judaizmus bol najväčším menšinovým náboženstvom v kresťanskej Európe a v časti islamského sveta, boli židia často hlavným cieľom nábožensky motivovaného násilia a perzekúcií. Toto násilie však väčšinou nezahŕňalo ľudí, ktorí mali židovský pôvod a prestúpili k inému náboženstvu. (Boli však aj výnimky, napríklad španielski ''marranos''). Náboženský antisemitizmus je pôvodom [[stredovek]]ých zákonov, ktoré zakazovali vyznávanie židovského náboženstva a mali za následok vyháňanie Židov z mnohých európskych krajín.
 
* '''[[Rasa|Rasový]] antisemitizmus''' je forma nenávisti namierená proti všetkým ľuďom, ktorí majú židovský pôvod. Ideologicky je založený na nesprávne pochopených myšlienkach o vývoji rás. Rasový antisemitizmus nahradil nenávisť k judaistickému náboženstvu presvedčením, že Židia sú bez ohľadu na náboženské vyznanie rasovo odlišnou skupinou ľudí a ako takí sú nižšou rasou, ktorá si zaslúži pohŕdanie. S nástupom rasového antisemitizmu sa začali tiež objavovať populárne konšpiračné teórie, v ktorých sú vykreslené údajné židovské plány na ovládnutie sveta. Od konca [[19. storočia]] je rasový antisemitizmus najrozšírenejšou formou antisemitizmu.
Řádek 10 ⟶ 9:
 
== Pôvod slova ==
Slovo Semiti je odvodené od mena biblického mena ''Sem'' (syn Noema[[Noe]]ma, predok [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]], ktorý je poodľa legendy praotcom Židov i Arabov). Slovo antisemitizmus sa pravdepodobne prvýkrát použilo v roku [[1860]] v práci ''Antisemitské predsudky'' (nemecky Antisemitische Vorurteile) rakúskeho židovského učenca Moritza Steinschneidera. Steinschneider slovo použil na charakterizáciu myšlienok Ernesta Renana o „semitských“ a „árijských“ rasách. V 19. storočí boli domnelo vedecké teórie týkajúce sa rás, civilizácií a pokroku v Európe veľmi rozšírené. Veľkým zástancom tejto formy rasizmu bol pruský nacionalistický historik Heinrich von Treitschke. Na rozdiel od Renana a ďalších autorov bolo v jeho spisoch slovo ''semitský'' v podstate synonymom slova židovský.
 
Nemecký politický agitátor [[Wilhelm Marr]] použil slovo antisemitizmus v roku [[1879]] v svojej knihe ''Cesta k víťazstvu germánstva nad židovstvom'' (Der Weg zum Siege des Germanentums über das Judentum) v zmysle „nenávisť voči Židom“. Táto nenávisť popísaná novým slovom sa tak javila ako vedecky podložená, racionálna. Marrova kniha sa stala veľmi populárnou a Marr v tom istom roku založil Antisemitskú ligu (Antisemiten-Liga), prvú nemeckú organizáciu, ktorá sa otvorene angažovala v boji proti údajnej hrozbe Nemecka zo strany židov a presadzovala ich násilný odsun z krajiny.