Zbor povereníkov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot: štylistické, typografické a kódové korekcie |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Od 7.2. 1945 do 18.9. obnovil svoju činnosť na oslobodenom území - sídlo bolo v Košiciach, neskôr v Bratislave. Tretí Zbor mal 10 členov, štvrtý a piaty 12 členov.
Povojnový Zbor povereníkov začal pracovať 18.9. v Bratislave. Na jeho čele stála odteraz osoba - Predseda ZP (prvý bol [[Karol Šmidke]], potom od 1946 - 1950 [[Gustáv Husák]]). Prvý povojnový (teda šiesty) ZP nebol volený, ale obsadzovaný paritne zástupcami [[Demokratická strana (Slovensko)|Demokratickej strany]] a [[Komunistická strana Slovenska|Komunistickej strany Slovenska]]. Jeho činnosť veľmi obmedzila [[pražské dohody|tretia pražská dohoda]], ktorá rozhodla, že bude podriadený vláde Česko-Slovenska.
Po voľbách roku 1946 SNR 14.8. 1946 vytvorila nový ZP (v technickom poradí siedmy, ôsmy atď.) na čele s Gustávom Husákom a v podobe, ktorú zaviedol [[Košický vládny program]]. Bola to zjednodušene povedané slovenská vláda s veľmi obmedzenými právomocami. Z česko-slovenského hľadiska išlo o prejav asymetrickej výkonnej moci, lebo v Česku obdobný orgán vytvorený nebol. Počet členov bol 13. Vo februári Gustáv Husák povereníkov za Demokratickú stranu (riadne zvolených vo voľbách) vylúčil s odôvodnením, že sa demisia ministrov ich strany týka aj ich. 6.3. 1948 teda nastúpil nový komunistický (v poradí deviaty) ZP. Mal 12 členov. Čoskoro ho vystriedal desiaty ZP, ktorý vládol od júna 1948 až do decembra 1954, ktorý mal 13 členov, a na ktorého čele od mája 1950 už stál [[Karol Bacílek]], od septembra 1951 J. Ďuriš a od januára 1953 [[Rudolf Strechaj]], ktorý potom ostal predsedom ZP až do jeho zániku.
| |||