Delfy: Rozdiel medzi revíziami

Delfy sa už od stredoveku stávali cieľom rôznych cestovateľov. Prvý vedecky hodnotnejší popis máme až z roku [[1837]], kedy lokalitu zmapoval [[H. N. Ulrichs]]. Vtedy tu stálo moderné osídlenie, boli však viditeľné niektoré stavebné štruktúry, ako napr. steny temenu. Prvý predbežný archeologický výskum sa uskutočnil v 60-tych rokoch 19. stor., kedy sa podarilo odkryť a očistiť niekoľko múrov, ale kvôli nepriaznivým politickým faktorom (vyhnanie [[Otto I.|Otta I.]], porážka [[Francúzsko|Francúzska]] vo [[Prusko-francúzska_vojna|Prusko-francúzskej vojne]] ) boli práce na dlhšiu dobu prerušené.

V roku 1893 sa zahájilzačal hlavný výskum, tzv. Grande Fouilles (1893  –  1903) pod vedením [[Théophile Homolle|T. Homolla]] z [[EfA]]. T. Homolle pôsobil predtým ako vedúci projektu na [[Dilos|Déle]], kde úroveň dokumentácia ani zďaleka nedosahovala nemeckých alebo rakúskych výskumov. V Delfách sa však poučil z niektorých svojich chýba a od začiatku zamestnal aj inžinierov a architektov. Od začiatku to bol finančne a technicky náročný projekt, keďže si vyžadoval premiestnenie modernej dediny [[Kastri]]. Staroveká lokalita bola pochovaná pod veľkými zosuvmi pôdy, preto sa najskôr museli premiestniť veľké množstvá zeminy pred tým, ako sa mohlo začať s archeologickými prácami. BehomPočas prvých 10 sezón sa odkryla väčšina zo svätyne. Prví archeológovia popísali lokalitu ako: „zem bohatú na organické zostatky zmiešané s popolom a spálenými kosťami, vyplnenú nespočetnými mykénskymi črepmi a terakotami.“

Potom osídlenie z nejakého dôvodu skončilo, keďže sa z nasledujúceho submykénskeho a protogeometrického obdobie doposiaľdosiaľ podarilo objaviť iba jeden hrob. Ten obsahoval bronzové predmety, 11 na kruhu točených nádob a veľké množstvo lokálnej hrubej keramiky.

Na základe dokladov keramického materiálu môžeme datovanie znovu založenia osady položiť určite aspoň do polovice 10. stor. pred Kr., aj keď počas celého 20. stor. prevládal názor, že sídlisko je ešte o 100 rokov mladšie. Delfy boli na štandartyštandardy ranej doby železnej veľké a dôležité sídlo.

Stopy geometrického sídliska sa podarilo zachytiť na štyroch miestach: vedľa Attalovej stoi, blízko Lesché knidských, pod terasou [[Apolónov chrám (Delfy)|Apolónovho chrámu]] a na juho-východejuhovýchode pri [[Prytaneion|prytaneiu]]. Najlepšia stratigrafická sekvencia pochádza z okolia Lesché knidských. [[Pierre Amandry|P. Amandry]] sa domnieval, že osídlenie na konci 8. stor. pred Kr. pokrývalo väčšinu oblasti svätyne, ale v súčasnej situácii to nie je možné doložiť.

Delfy nikdy neboli komunitou poľnohospodárov. Podľa Hymnu na Apolóna Delfania už od dávnych čias žili zo ziskov spojených zo sakrálnou turistikou. Sídlisko malo dobre rozvinuté kontakty s [[Korint|Korintom]], ktorý neskôr stál za rozvojom svätyne. Okrem toho máme doklady kontaktov s [[Thessália|Thessáliou]], čo je zrejme následkom priestorového umiestnenia Delf, ktoré sa nachádzali v blízkosti koridoru Doris -  – Lokris.

Konflikt medzi záujmami sídliska a svätyne sa postupom času stupňoval a postupne vyvrcholil až zánikom sídliska. Prvým krokom bola tzv. [[Prvá svätá vojna]], v ktorej miestna komunita stratila kontrolu nad svätyňou v prospech [[Amfiktyónia|Amfiktyonie]]. Je nemožné určiť presný čas, kedy svätyňa definitívne vytlačila sídlisko. To sa podľa Pausania presunulo len na nižší svah. Stavbu prvého Apolónovho chrámu (650 -  – 600 pred Kr.), nasledovaného pamätníkmi, ako je socha Kleobisa a Bitóna a Naxská sfinga môžeme však použiť ako terminus ante quem pre zánik profánneho sídliska.