Priama demokracia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Švajčiarsko: rozšírenie |
d →Švajčiarsko: wikilinky |
||
Riadok 56:
Moderné tvorenie zákonov občanmi začalo vo švajčiarskych mestách v 13. storočí, od kedy existovala tradícia miestnych a kantonálnych verejných zhromaždení, na ktorých sa mužskí občania každoročne stretávali na tržnom námestí, aby prijali najdôležitejšie rozhodnutia. V roku 1847 Švajčiari pridali [[povinné referendum]] k svojej národnej ústave. O každej zmene a doplnení ústavy je vláda povinná zvolať referendum. Rovnako je referendum povinné aj o vstupe Švajčiarska do medzinárodných organizácií.
Švajčiarsky ranný socialista a zakladateľ prvého ľudového spotrebného družstva v kontinentálnej Európe Karl Bürkli bol silne ovplyvnený [[Moritz_Rittinghausen|Rittinghausenom]] spolutvorcom teoretického zdôvodnenia myšlienky priameho ľudového zákonodarstva. Na pozadí týchto okolností viedol v rokoch 1867/68 politický vývoj v Zürichu k presadeniu trojstupňového ľudového zákonodarstva do kantonálnej ústavy. [[Moritz_Rittinghausen|Rittinghausen]] zasiahol do vnútorošvajčiarskej diskusie a agitoval za to, aby aj ostané [[Kantón_(Švajčiarsko)|kantóny]] nasledovali príklad [[Zürich]]u.
V roku 1874 pridali možnosť [[Nepovinné referendum|nepovinného referenda]]. Ak poskytne 50 000 občanov svoje podpisy do 100 dní od oficiálneho uverejnenia parlamentného zákona, môžu si vynútiť referendum o tomto zákone. Pôvodne sa to nevzťahovalo na zákony, ktoré parlament označil za naliehavé. Ale keď parlament začal zneužívať túto možnosť a začal označovať najrôznejšie typy zákonov za naliehavé, referendum stanovilo, že naliehavé zákony môžu vstúpiť do platnosti okamžite, ale následne vždy musia podliehať povinnému referendu.
| |||