Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Spočiatku nebol Hitler a generálny štáb (OKW) zajedno ohľadom cieľov operácie. Základom nemeckého úspechu mali byť hlboké prieniky tankových klinov, ktoré by paralyzovali sovietsku obranu. Hlavné sily [[Červená armáda|Červenej armády]] mali byť zničené západne od riek [[Dneper]] a [[Západná Dvina]]. Na čo mala nasledovať postupná likvidácia zvyšku obkľúčených sovietskych vojsk. Nemecké jednotky mali postúpiť na líniu [[Archangeľsk]] - [[Volga]] - [[Astrachaň]], čo by nemalo trvať dlhšie ako 2 až 3 mesiace. Hitler predpokladal, že [[Červená armáda]] nebude klásť efektívny odpor a nemecký [[blitzkrieg]] ju v krátkej dobe načisto vyradí z boja, čo by znamenalo, že bojové operácie budú ukončené ešte pred začiatkom zimy.

Sovietske najvyššie velenie na čele so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] ignorovalo všetky varovania, že sa ho Nemecko chystá napadnúť. Tupo sa spoliehal na [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt]], ktorý s Nemeckom uzavrel [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] v [[august]]e [[1939]] a akékoľvek spravodajské informácie považoval za dezinformáciu a britskú propagandu. V súlade so Stalinovým názorom potom napr. považoval za dezinformáciu všetky správy o nepriateľskej činnosti aj veliteľ rozviedky červenej armády gen. [[Filipp Ivanovič Golikov|Golikov]]. V tomto ho podporovali aj nemecké dezinformácie, ktoré napr. tvrdili, že nemecké jednotky sa presunuli do Poľska aby boli mimo dosahu britského letectva. Rovnako tvrdili, že sa jedná o krycí manéver pred [[Operácia Seelöwe|útokom na Britské ostrovy]].

[[5. marec|5. marca]] [[1941]] sovietsky špión [[Richard Sorge]] zhotovil a zaslal do ZSSR fotokópie prísne tajných [[Joachim von Ribbentrop|Ribbentropových]] telegramov nemeckému veľvyslancovi Ottovi v [[Tokio|Tokiu]] o plánovanom útoku Nemecka proti ZSSR v druhej polovici júna. O niečo neskôr, [[19. máj]]a Sorge oznámil do Moskvy presné správy o sústredení 150 nemeckých divízií na západných hraniciach ZSSR. [[15. jún]]a, týždeň pred nemeckým útokom dokázal napriek veľkému nebezpečenstvu a ohrozeniu vlastného života zaslať krátku správu, ktorá hovorila, že Nemci zaútočia [[22. jún]]a. Na presvedčenie Stalina to však nestačilo. Nestačilo ani to, že od októbra 1940 do júna 1941 narušilo západné štátne hranice ZSSR 185 nemeckých lietadiel. Tieto lietadlá zámerne prenikali nad územie Sovietskeho zväzu aby fotografovali vojenské objekty. Len v máji a júni 1941 sovietski pohraničníci zadržali 461 narušiteľov hraníc. Nemci navyše vysadzovali na sovietskom území diverzné skupiny so zbraňami a rádiostanicami. Jeden deň pred vpádom do krajiny, informoval pohraničné jednotky o pláne vpadnúť do krajiny nemecký dezertér, komunista Alfred Liskow. (Zajatca onedlho sovietske orgány na Stalinov príkaz zlikvidovali.<ref>Hughes-Wilson, J., 1999, ''Military Intelligence Blunders.'' Carroll & Graf Publishers, Inc., New York, s. 57</ref>) Avšak po tom, čo podobné informácie podal aj špión na nemeckom veľvyslanectve v Moskve napokon Stalin na nátlak generálneho štábu nariadil bojovú pohotovosť, avšak s poznámkou, že sa možno jedná iba o provokáciu. Táto informácia sa však dostala k jednotkám neskoro - v skorých ranných hodinách v nedeľu 22. júna. Na väčšine úsekov len niekoľko hodín pred začiatkom útoku. Pohotovosť tak pred začiatkom nemeckého útoku Sovieti na mnohých miestach fakticky nestihli vyhlásiť.