Scharnhorst (bojová loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 26 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q155222)
d detail
Riadok 1:
{{Infobox Bojová loď
| názov=Scharnhorst
| obrázok=ScharnhorstBundesarchiv DVM 10 Bild-223-A50363-FM30-5007, Schlachtschiff "Scharnhorst".jpg
| titulok=
| štát1=Tretia ríša
Riadok 43:
 
== Pohon a pancierovanie ==
[[Súbor:Scharnhorst-1-A503-FM30-50.jpg|thumb|left|150px|Schéma Scharnhorstu, (údaje sú v [[stopa (jednotka)|stopách]] a [[yard]]och).]]
[[Súbor:Scharnhorst1.jpg|thumb|left|150px|Scharnhorst ešte s pôvodnou kolmou provou.]]
 
Vzhľadom na rozvinutý Nemecký priemysel, so skúsenosťami z [[prvá svetová vojna|I. svetovej vojny]], a následným rozvojom v dobe nástupu [[nacizmus|nacizmu]] bolo [[pancierovanie]] veľmi kvalitné. Hrúbka trupu, bola v rozmedzí 170 až 320 [[mm]]. Menej dôležité časti boli pancierované slabšie, no strojovne, veliteľské stanovištia a muničné sklady boli pancierované veľmi kvalitne. Veže hlavného delostrelectva dosahovali hrúbku [[pancier]]a až 350 mm. [[Trup (loď)|Trup]] sa zužoval z hrúbky 320 mm na hrúbku 170 mm. Klinovité zúženie spolu so zužovaním trupu spôsobovalo, že delostrelecké granáty sa po pancieri skôr kĺzali, ako ho prerážali. Nevýhoda bola na strane Scharnhorstu ak bola delostrelecká paľba vedená z menšej vzdialenosti, kedy granáty dopadali pod ostrejším uhlom, a mohlo dôjsť k prerazeniu panciera, avšak vzhľadom na maximálnu rýchlosť bol Scharnhorst schopný určovať si vzdialenosť delostreleckého súboja. Paluba bola chránená 48,3 mm pancierom, pod ktorým bol umiestnený (znova na najcitlivejších miestach lode) ďalší pancier o hrúbke 150 mm. V prednej časti mal prvý predel hrúbku rovnako 150 mm. Ako ostatné lode tej doby malo čelo lode skosenie pod uhlom 90°, ktoré bolo neskôr (kvôli hydrodynamike) zmenená na tzv. atlantický typ, s nižším skosením.
Řádek 53 ⟶ 52:
 
== Výzbroj ==
[[Súbor:Scharnhorst1.jpg|thumb|left|150px|Scharnhorst ešte s pôvodnou kolmou provou.]]
Hlavná výzbroj bola od začiatku plánovaná na 15 [[palec (jednotka dĺžky)|palcové]] kanóny, avšak nakoniec boli namontované 11 palcové (280 mm) s predpokladom, že predsa len dôjde ku zmene na vyšší kaliber 15 palcov (405 mm). Do konca kariéry sa ani Scharnhorst ani Gneisenau tejto výzbroje nedočkali. Zostalo tak pri troch vežiach Dreh C/34 jedna vzadu, a dve vpredu po troch hlavniach dela SK/LC28 [[kaliber (zbrane)|kalibru]] 280mm/54,5 cal. ktoré dodali [[Krupp|Kruppove závody]]. Munícia hlavného delostrelectva bola AP (protipancierová) a HE (bombardovacia). Dostrel bol na hranici 41 [[km]], pričom granát AP dokázal ešte na vzdialenosť 27 km preraziť pancier s hrúbkou 205 mm (pri kolmom dopade na pancier).
 
12 diel SKC/28 [[kaliber (zbrane)|kalibru]] 150mm (5,9"/55) z toho osem diel v štyroch dvojdelových vežiach Dreh LC/34 a štyri v jednodelových vežiach MPL C/35 tvorili pomocné delostrelectvo, ako proti menším hladinovým cieľom, tak proti [[lietadlo|lietadlám]]. Zaujímavé boli osvetľovacie granáty, ktoré mohli byť použité.
Riadok 59:
Proti lietadlám boli nainštalované [[kanón]]y SKC/33 kalibru 105 mm v počte 14 kusov v dvojvežiach LC/31. Kanón 37 mm bol v počte 16 kusov a 32 kanónov kalibru 20 mm.
Na lodi mohli byť umiestnené až tri lietadlá (pravdepodobne [[Arado ARAr 196]]), pre ktoré boli namontované dva katapulty.
 
== Prestavba ==