Čelná karpatská priehlbina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d ref fix |
||
Riadok 4:
'''Čelná karpatská priehlbina''' (iné názvy: '''karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina''', zriedkavo '''(karpatská) čelná predhlbenina'''; podľa M. Maheľa aj '''palavikum'''<ref>Maheľ, M., 1986: ''Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1.'' Veda, Bratislava, 503 s.</ref>) je úzky [[Sedimentačný bazén|sedimentačný priestor]] vyvinutý v čele [[orogenéza|vrásnených]] pohorí celej [[Karpaty|Karpatskej sústavy]].
Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke '''Vonkajšie karpatské zníženiny''', staršie nazývanej aj '''Predkarpatské zníženiny'''<ref>pozri napr. Karpaty in: [[Encyklopédia Slovenska]]</ref> či '''perikarpatská depresia'''. Vo fyzickogeografickom členení J. Kondrackého (1989<ref>
</ref>) je územie týchto zníženín (pod poľským názvom Podkarpacie) obmedzené tak, že nezahŕňa najjužnejšie časti, teda Subkarpaty východného a južného Rumunska, ani Podișul Getic. Čelná priehlbina sa nachádza mimo územia [[Slovensko|Slovenska]]. Začína v [[Rakúsko|Rakúsku]] (príp. pri inom vymedzení hraníc Karpát až na [[Morava (región)|Morave]]), kde je pokračovaním [[Molasová panva|alpskej molasovej panvy]], pokračuje smerom na severovýchod a východ do [[Poľsko|Poľska]] a ďalej na [[Ukrajina|Ukrajinu]] a do [[Rumunsko|Rumunska]]. Tvoria ju nezvrásnené sedimenty [[molasa|molasového]] charakteru (najmä [[zlepenec|zlepence]], [[pieskovec|pieskovce]], [[íl]]ovité a [[slieň|slienité]] sedimenty (hlavne [[šlír]]y) a tiež nespevnené [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| |||