Verzia z 15:08, 8. marec 2013 upraviť Addbot (diskusia \| príspevky) 108 055 editací d Bot: Odstránenie 33 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q11103) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:39, 2. apríl 2013 upraviť vrátiť 178.40.97.37 (diskusia) →‎Formát hlavičky IPv4: pravopis, gramatika Ďalšia úprava →
Riadok 70: Prvé pole v hlavičke IPv4 [[paket]]u je 4-bitové pole s verziou. Druhé pole je 4-bitová Ďĺžka ~~intenetovej~~internetovej hlavičky (IHL) oznamujúca počet 32-bitových slov v hlavičke IPv4. Keďže IPv4 hlavička môže obsahovať niekoľko voliteľných súčastí, toto pole zvyčajne špecifikuje offset na dátovú časť IPv4 datagramu. Minimálna dĺžka IPv4 hlavičky je 20 bajtov, takže minimálna hodnota v IHL poli by bola 5 (5x4=20 bajtov). To znamená, že reprezentuje celkový počet bajtov, ktoré zaberá ~~halvička~~hlavička ako násobky štyroch bajtov. V [http://www.ietf.org/rfc/rfc791.txt RFC 791] bolo nasledujúcich 8 bitov vyhradených pre pole Typ služby (ToS), dnes [[Differentiated services\|DiffServ]] a [[Explicit Congestion Notification\|ECN]]. Pôvodný zámer bol, aby paket mohol špecifikovať preferencie, ako bude doručený internetovou sieťou. Bolo napríklad možné nastaviť hodnotu ToS na nízke zdržanie alebo vysokú spoľahlivosť. V praxi nebolo použitie ToS nikdy široko implementované, hoci sa využitie týchto ôsmich bitov zameriavalo množstvo experimentálnej a výskumnej práce. Tieto bity boli ~~predefinované~~preddefinované a v súčasnosti ich využíva [[Differentiated services\|DiffServ]], pracovná skupina [[IETF]] a kódové body [[Explicit Congestion Notification\|ECN]] (pozri [http://www.ietf.org/rfc/rfc3168.txt RFC 3168]) Ďalšie 16-bitové pole definuje veľkosť celého datagramu – hlavičky aj dát, v 8-bitových bajtoch. Minimálna dĺžka datagramu je 20 bajtov a maximálna 65 535. Maximálna veľkosť datagramu, s ktorou musí byť schopný zaobchádzať '''každý''' stroj je 576 bajtov, ale moderné stroje pracujú s oveľa väčšími paketmi. Niekedy podsiete určujú dodatočné obmedzenia na veľkosť, v takom prípade sa používa ''fragmentácia'' datagramov. Fragmentácia sa implementuje buď v stroji alebo prepínači paketov (pozri nižšie). Riadok 88: 8-bitové [[time to live]] (TTL) pole pomáha zamedziť blúdeniu paketov (cykleniu po rovnakej trase) v rámci siete. Z historického hľadiska bolo TTL pole obmedzené na životnosť v sekundách, ale stalo sa poľom počítadla skokov ([[hop]]s). Každý switch (alebo router), ktorým paket prejde dekrementuje hodnotu TTL poľa o jednotku. Keď počítadlo TTL dosiahne nulu, paket sa ďalej nepreposiela, ale sa zahodí. Nasleduje 8-bitové pole protokolu. Definuje protokol použitý v ~~rámcidátovej~~rámci dátovej časti IP datagramu. [[Internet Assigned Numbers Authority\|IANA]] udržiava zoznam čísel protokolov. Bežné protokoly s ich desiatkovými hodnotami sú [[Internet control message protocol\|ICMP]] (1), [[Transmission Control Protocol\|TCP]] (6) a [[User Datagram Protocol\|UDP]] (17). Nasledujúce pole je 16-bitový [[kontrolný súčet]] pre hlavičku IPv4 datagramu. Niektoré hodnoty v hlavičke sa môžu zmeniť po každom skoku paketu, takže kontrolný súčet musí byť po ceste prepočítavaný. Riadok 94: Po kontrolnom súčte nasleduje 32-bitová zdrojová adresa a 32-bitová cieľová adresa. Dodatočné polia v hlavičke (voliteľné) ~~možu~~môžu ~~nasleovať~~nasledovať za poľom cieľovej adresy, ale nie sú často používané. Všimnite si, že hodnota v poli IHL musí zahŕňať dodatočné 32 bitové polia, aby uložila všetky nepovinné polia (Plus zarovnanie potrebné na zabezpečenie, aby hlavička obsahovala celočíselný počet 32-bitových slov). Zoznam nepovinných polí môže byť ukončený poľom EOL (End of Options List) -- to je jediné potrebné na zamedzenie kolízie s koncom hlavičky. Použitie volieb LSSR a SSRR (Loose and Strict Source and Record Route) sa neodporúča z bezpečnostných dôvodov; takéto pakety bývajú blokované routrami.

IPv4: Rozdiel medzi revíziami