Čelná karpatská priehlbina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 24:
}}</ref>) dosahujúce hrúbku do 2000 m<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>, ktoré ležia na poklesnutej časti [[Český masív|Českého masívu]], [[Krakovská plošina|Krakovskej plošiny]] a [[Východoeurópska platforma|Východoeurópskej platformy]].
==
V oblasti [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na [[Český masív]] najmä jeho [[moravsko-sliezska oblasť|moravsko-sliezsku oblasť]] a [[Severoeurópska platforma|Severoeurópsku platformu]]. Jej južnejšia časť bola v [[paleogén]]e prekrytá [[príkrov (geológia)|príkrovmi]] vonkajšieho [[flyšové pásmo|flyšového pásma]]<ref>Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: [http://www.fns.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/geol/aubrecht/Publications/01-Books/02-GeolSlovakia.pdf ''Geológia Slovenska.''] Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.</ref>. Vznikala v období dvoch [[transgresia (geológia)|transgresií]]. Prvá z nich prebehla v spodnom [[miocén]]e ([[egenburg]], [[otang]] a [[karpat]]), druhá prišla v strednom miocéne (hranica [[karpat]] - [[báden]])<ref>Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: [http://www.geologicacarpathica.sk/special/Excursions.pdf ''Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association.''] Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.</ref>.
Okrem
==Členenie Vonkajších karpatských zníženín ==
|