Koncentračný tábor Majdanek: Rozdiel medzi revíziami

V priebehu februára 1943 nacisti umožnili prísun dávok Červeného kríža pre väzňov v tábore. Operácia Reinhard pokračovala do začiatku novembra 1943, kedy sa vyhladzovanie Židov z Generálneho gouvernementu skončilo. Posledná veľká masová poprava v rámci tejto operácie sa odohrala 3. novembra 1943, kedy tu bolo popravených asi 18 400 ľudí. Z toho 5-6000 – 6 000 boli občania Slovenska<ref name="SS v akcii"/>. Tieto popravy sa odhorali v blízkom Krempackom lese. Obete mužov, ženy aj deti strieľali v zákopoch často vo veľkom chvate. Očití svedkovia popisovali, že pri neskoršej povojnovej exhumácii bolo vidno ako obete zvierali v rukách kabelky a deti v rukách plyšové hračky<ref name="werth">Werth, A., Od Stalingradu po Berlín. Rusko vo vojne 1941  -  1945 II. Nakladateľstvo Epocha, Bratislava, 1969, s. 314</ref>. Na ďalší deň nacisti popravili ďalších 25 Židov, ktorí sa skrývali v rôznych častiach tábora pred zaistením. Ďalších 611 väzňov, z toho 311 žien a 300 mužov malo za úlohy vytriediť veci po mŕtvych. Muži boli následne zaradení ku [[Sonderkommando|Sonderkommandu]] 1005, ktorého úlohou bolo najprv pochovať mŕtvych, onedlho ich však boli nútení [[exhumácia|exhumovať]] a spáliť. Týchto mužov následne po splnení úlohy tiež zastrelili. 311 žien bolo po vytriedení Židovských vecí presunutých do [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Osvienčimu]], kde boli popravené. Po skončení tejto operácie v Majdanku zostalo iba 71 Židov, z celkového množstva 6562 väzňov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu

Nález tábora bol pre sovietske sily šokujúci. Nikdy dovtedy nenarazili na takto zachovaný tábor, v ktorom nacisti páchali zločiny podobných rozmerov. V priebehu augusta 1944, Sovieti a Poliaci premenili tábor na múzeum. Zvláštna poľsko-sovietska komisia následne viedla vyšetrovanie a dokumentáciu zločinov spáchaných v Majdanku. Sovietskym a poľským úradom sa podarilo zatknúť 6 príslušníkov ostrahy tábora. Jednalo saIšlo o jeden z prvých pokusov o dokumentáciu nacistických zločinov. Sovietske orgány tábor ukázali nielen svojim a poľským vojakom, ale aj západným novinárom. Informácie o tábore, ktoré novinári podali na západ však neboli brané ako dôveryhodné a boli považované za sovietsku [[propaganda|propagandu]]. Až stretnutia západných Spojencov s tábormi ako [[Koncentračný tábor Buchenwald|Buchenvald]], [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsen]], či [[Koncentračný tábor Dachau|Dachau]] ukázali, že vôbec nešlo o žiadne zveličovanie<ref name="werth"/>.

# [[Standartenführer|SS-Standartenführer]] -  – [[Karl Otto Koch]] (september 1941 -  – júl 1942)

# [[Sturmbannführer|SS-Sturmbannführer]] -  – [[Max Kögel]] (august 1942 -  – október 1942)

# [[Obersturmführer|SS-Obersturmführer]] -  – [[Hermann Florstedt]] (október 1942 -  – 3. november 1943)

# [[Obersturmbannführer|SS-Obersturmbannführer]] -  – [[Martin Gottfried Weiss]] (4. november 1943 -  – 18. máj 1944)

# [[Obersturmbannführer|SS-Obersturmbannführer]] -  – [[Arthur Liebehenschel]] (19. máj 1944 -  – 22. júl 1944)

Sovieti spočiatku podľa prvých zistení v júli 1944 tvrdili, že v tábore zahynulo najmenej 400&nbsp; 000 židovských obetí, celkovo asi 1,5 milióna osôb všetkých národností<ref>Norimberský proces. 19. február 1946. Dôkazy predložené poľsko-sovietskou mimoriadnou správou komisie o Maidanku. [http://avalon.law.yale.edu/imt/02-19-46.asp Dostupné online]</ref>. Tieto ich odhady sa opierali o kapacitu krematórií tábora a o množstvo nájdeného šatstva a obuvi. Neskoršie výskumy preukázali, že tieto odhady boli prehnané.

V roku 1961, [[Raul Hilberg]] odhadol počet obetí na 50&nbsp; 000, väčšina ostatných zdrojov usudzuje, že tu zahynulo asi 100&nbsp; 000 Židov a 200&nbsp; 000 príslušníkov ostatných národov.<ref name="Reszka">Reszka, P., 2005, Majdanek Victims Enumerated. Changes in the history textbooks?. Gazeta Wyborcza. Auschwitz-Birkenau State Museum.</ref> Neskôr v roku 1992 Czesław Rajca publikoval odhad hovoriaci o 235 000 zavraždených. Encyklopédia Holokaustu z roku 2005 uvádza počet obetí v Majdanku na 360&nbsp; 000, z toho 215&nbsp; 000 obetí [[hlad]]u, [[mučenie|mučenia]], [[vyčerpanie|vyčerpania]] a [[choroba|chorôb]] a asi 145&nbsp; 000 obetí zavraždených v [[plynová komora|plynových komorách]] alebo zastrelených.<ref>Laqueur, W., 2001, Majdanek. in Laqueur, W. (Editor), ''The Holocaust Encyclopedia.'' Yale University Press, New Haven, s. 409</ref>

V roku 2005 vedúci výskumného oddelenia múzea v Majdanku, historik [[Tomasz Kranz]] publikoval správu o 79&nbsp; 000 obetiach, (z toho 59&nbsp; 000 Židoch).<ref name="Reszka"/><ref>Kranz, T., 2005, Ewidencja zgonow i smiertelnosc wiezniow KL Lublin, 23, Lublin: Zeszyty Majdanka, s. 7–537 – 53</ref>