Verzia z 19:18, 6. apríl 2013 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d typo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:35, 6. apríl 2013 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 249 editací d fix Ďalšia úprava →
Riadok 10: \|výsledok= Neúspech sovietskych vojsk pri likvidácii Rževského výbežku \|protivník1= [[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg\|25px]] [[Sovietsky zväz]] \|protivník2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg\|25px]] [[Tretia ríša\|Nemecko]]~~<br />[[Obrázok:Flag of Italy (1861-1946).svg\|25px]] [[Taliansko]]<br />[[Obrázok:Flag of Hungary 1940.svg\|25px]] [[Maďarsko]]~~ \|velitel1=[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg\|25px]] [[Georgij Konstantinovič Žukov\|G. K. Žukov]]<br />(koordinátor)<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg\|25px]]~~<br~~ ~~/>(koordinátor)<br />~~[[Ivan Konev\|I. S. Konev]]<br />([[západný front (veľká vlastenecká vojna)\|Západný front]])<br />[[Obrázok:Flag of the Soviet Union 1923.svg\|25px]] [[Maxim Alexejevič Purkajev\|M. A. Purkajev]]<br />([[Kalininský front]]) \|velitel2= [[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg\|25px]] [[Günther von Kluge]]<br />([[Skupina armád Juh]])<br />[[Obrázok:Flag_of_Germany_1933.svg\|25px]] [[Walter Model]]<br />([[9. armáda (Wehrmacht)\|9. armáda]]) \|sila1= 827 000 mužov<br />2352 tankov<ref name=Glantz1>Glantz, D.: ''Největší Žukovova porážka.'' Jota, 2005, 464 s.</ref> Riadok 34: '''Druhá rževsko-syčovská ofenzíva''' alebo '''operácia Mars''' bola sovietska útočná operácia, ktorá prebiehala od [[25. november\|25. novembra]] do [[20. december\|20. decembra]] [[1942]] v centrálnej časti sovietsko-nemeckého frontu. Jej úlohou bolo obkľúčiť nemecké jednotky pri meste [[Ržev]], kde tvoril nemecký front výbežok ohrozujúci [[Moskva\|Moskvu]]. Útočnú operáciu na sovietskej strane viedli vojská [[Kalininský front\|Kalininského]] ([[Maxim Alexejevič Purkajev\|M. A. Purkajev]]), [[~~Sovietsky Západný~~západný front (veľká vlastenecká vojna)\|Západného]] ([[Ivan Konev\|I. S. Konev]]). Koordinátorom týchto vojsk a autor plánu ofenzívy bol [[Georgij Žukov\|G. K. Žukov]]. Úlohou sovietskych vojsk bolo obkľúčiť sily nemeckej [[9. armáda (Wehrmacht)\|9. armády]] ([[Walther Model\|W. Model]]) držiacej pozície v Rževsko-Viazemskom výbežku. Tento úder bol plánovaný ako druhý popri [[operácia Uran\|protiúdere]] pri [[Stalingrad]]e. Viedli ho približne rovnako silné sovietske sily. Napriek svojmu rozsahu a veľkým obetiam na oboch stranách operácia neviedla k žiadnemu výraznému sovietskemu postupu a bola zastavená. Dodnes je považovaná za najväčší neúspech [[Georgij Žukov\|G. K. Žukova]]<ref name=Glantz1/>. == Predohra == Riadok 48: V predvečer útoku, 24. novembra sily 1. mechanizovaného zboru pod vedením [[Michail Dmitrievič Solomatin\|M. D. Solomatina]] a 3. mechanizovaného zboru [[Michaul Jefimovič Katukov\|M. E. Katukova]] tvoriace predvoj predvoj 22. a 41. armády Kalininského frontu, zaútočili na Nemcov pri meste [[Belyj]]. 25. novembra 1942 zaútočili na pozície nemeckej 9. armády zo západu jednotky 41. ([[German Fiodorivič Tarasov\|G. F. Tarasov]]) a 22. armády ([[Vasilij Alexandrovič Juškevič\|V. A. Juškevič]]) Kalininského frontu. 20. ([[Nikolaj Ivanovič Kiriuchin\|N. I. Kiriuchin]]) a 31. armáda ([[Vitalij Sergejevič Polenov\|V. S. Polenov]]) [[~~Sovietsky Západný~~západný front (veľká vlastenecká vojna)\|Západného frontu]] zaútočili z východu. Napriek mohutnej [[delostrelectvo\|delostreleckej]] podpore sa im nepodarilo v celom úseku postúpiť dostatočne rýchlo. Postup v úseku 20. a 31. armády v oblasti rieky [[Osuga]] bol pomalý aj pre to, že exponované úseky frontu bránila 5. tanková divízia, ktorá práve počas ofenzívy mala vystriedať 78. pechotnú divíziu. Intenzívne sa bránila aj nemecká 102. divízia, ktorej sa podarilo odraziť silné útoky 3. divízií sovietskej 31. armády<ref>{{Citácia elektronického dokumentu \| autor = Glantz, D \| odkaz na autora =

Druhá rževsko-syčovská ofenzíva: Rozdiel medzi revíziami