Spišský hrad: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Reverted 1 edit by 91.127.91.84 (talk). (TW) |
|||
Riadok 199:
Jedným z prvých dokladov, potvrdzujúcich existenciu hradu, je listina, ktorou kráľ [[Belo IV.]] 19. septembra 1249 potvrdil spišskému prepoštovi vlastníctvo obce [[Jablonov]]. V listine sa súčasne spomína povolenie ''„in castro nostro Scypus“'' (t. j. ''na našom hrade Spiš'') postaviť vežu a palác.
Z polohy hradu priamo vyplývala jeho obranná funkcia. Súčasne mala hradná posádka kontrolovať neďaleké obchodné cesty na Spiš zo všetkých smerov. V čase ohrozenia mala posádka obsadiť okolité priesmyky a odraziť protivníkove vojská. Z toho vyplývala i ďalšia dôležitá funkcia – bol súčasne strediskom [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišskej župy]] a sídlom správcu kráľovských majetkov na Spiši.
Hrad ako kráľovský majetok bol neustále predmetom sporov, ktoré vždy prepukli v plnej sile po smrti kráľa čí ním ustanoveného majiteľa. V súvislosti s tým možno o Spišskom hrade hovoriť ako o akomsi údelnom kniežatstve v rámci Uhorska, kedy sa jeho majiteľmi stávali členovia kráľovskej rodiny (v prvej polovici 13. storočia bol v majetku vojvodu [[Koloman Haličský|Kolomana]], mladšieho brata [[Belo IV.|Bela IV.]], o storočie neskôr [[Štefan (Slavónia)|Štefana]], brata [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého z Anjou]]).
Řádek 214 ⟶ 215:
Zápoľskovci hrad vlastnili do roku 1528. Jedným z jeho majiteľov bol i neskorší uhorský kráľ [[Ján Zápoľský]], ktorý sa tu dokonca bránil pred cisárskymi vojskami [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinanda I.]] V marci 1528 Ferdinand hrad obľahol a po dvoch týždňoch sa mu posádka hradu vzdala.
[[Obrázok:Spiš Castle 24.jpg|left|
Od druhej polovice 17. storočia nastalo v dejinách Spišského hradu obdobie postupného úpadku. Prežil ešte dve obliehania. Jedno počas [[Tököliho povstanie|Tököliho povstania]], keď ho od augusta do polovice novembra 1683 bezvýsledne obliehali [[kuruci]]. Druhý raz odolával v decembri 1703 vojskám [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]], no na Vianoce toho roku hrad dobyvateľom podľahol. Nasledujúce tri roky bol v rukách [[Rákociovci|Rákociovcov]].
V tom čase však [[Čákiovci]] ako právoplatní majitelia nejavili už o hrad veľký záujem. Zmenené spoločenské podmienky u nich vyvolali potrebu vybudovať si pohodlnejšie sídla v podhradí, do ktorých sa postupne presťahovali. Hrad začal pustnúť a devastácii nemohla zabrániť ani neveľká posádka, ktorú si na hrade ešte vydržiavali. Definitívny zánik nastal v roku 1780, kedy hrad podľahol ničivému požiaru. Jeho niekdajší strategický význam stratil zmysel a požiarom zničené hradné múry ostali iba ako kulisa okrášľujúca krajinu.
== Opis hradu ==
|