Verzia z 13:15, 8. apríl 2013 upraviť 91.127.91.84 (diskusia) →‎Hrad v kontexte historických udalostí ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 13:16, 8. apríl 2013 upraviť vrátiť Lukas²³ (diskusia \| príspevky) 110 editací Reverted 1 edit by 91.127.91.84 (talk). (TW) Ďalšia úprava →
Riadok 199: Jedným z prvých dokladov, potvrdzujúcich existenciu hradu, je listina, ktorou kráľ [[Belo IV.]] 19. septembra 1249 potvrdil spišskému prepoštovi vlastníctvo obce [[Jablonov]]. V listine sa súčasne spomína povolenie ''„in castro nostro Scypus“'' (t. j. ''na našom hrade Spiš'') postaviť vežu a palác. Z polohy hradu priamo vyplývala jeho obranná funkcia. Súčasne mala hradná posádka kontrolovať neďaleké obchodné cesty na Spiš zo všetkých smerov. V čase ohrozenia mala posádka obsadiť okolité priesmyky a odraziť protivníkove vojská. Z toho vyplývala i ďalšia dôležitá funkcia – bol súčasne strediskom [[Spišská župa (Uhorsko)\|Spišskej župy]] a sídlom správcu kráľovských majetkov na Spiši.~~kokoti~~ Hrad ako kráľovský majetok bol neustále predmetom sporov, ktoré vždy prepukli v plnej sile po smrti kráľa čí ním ustanoveného majiteľa. V súvislosti s tým možno o Spišskom hrade hovoriť ako o akomsi údelnom kniežatstve v rámci Uhorska, kedy sa jeho majiteľmi stávali členovia kráľovskej rodiny (v prvej polovici 13. storočia bol v majetku vojvodu [[Koloman Haličský\|Kolomana]], mladšieho brata [[Belo IV.\|Bela IV.]], o storočie neskôr [[Štefan (Slavónia)\|Štefana]], brata [[Ľudovít I. (Uhorsko)\|Ľudovíta I. Veľkého z Anjou]]). Řádek 214 ⟶ 215: Zápoľskovci hrad vlastnili do roku 1528. Jedným z jeho majiteľov bol i neskorší uhorský kráľ [[Ján Zápoľský]], ktorý sa tu dokonca bránil pred cisárskymi vojskami [[Ferdinand I. Habsburský\|Ferdinanda I.]] V marci 1528 Ferdinand hrad obľahol a po dvoch týždňoch sa mu posádka hradu vzdala. [[Obrázok:Spiš Castle 24.jpg\|left\|~~thumdb~~thumb\|250px\|Prístupový chodník k objektom horného hradu]]Opäť v kráľovských rukách sa v roku 1531 dostal do vlastníctva [[Turzo]]vcov. [[Alexander Turzo]] už predtým vymenovaný za spišského župana sa v tom roku stal pánom Spišského hradu, na ktorý v roku 1553 dostal aj kráľovskú donáciu, ale len pre potomkov po meči. Turzovci v roku 1635 spišskou vetvou vymreli v mužskej línii (posledným členom rodu i majiteľom hradu bol [[Matej Turzo]]) a tak sa hrad opäť stal predmetov sporov; tentoraz sa oň uchádzali rôzni vzdialení príbuzní. Najoprávnenejšie nároky na dedičstvo mala Eva Forgáčová, vnučka Alexandra Turzu, vydatá za [[Štefan Čáki\|Štefana Čákiho]]. Ten sa násilne zmocnil hradu, čím sa dostal do nemilosti kráľovskej komory. V roku 1636 bol pod nátlakom nútený hrad vydať, no už o tri roky ho na príhovor palatína [[Mikuláš Esterházi\|Mikuláša Esterháziho]] a za úplatu dostal od kráľa [[Ferdinand III. Habsburský\|Ferdinanda III.]] späť. Hrad sa tak dostal do dedičnej držby rodu, ktorý ho vlastnil až do polovice 20. storočia. Od druhej polovice 17. storočia nastalo v dejinách Spišského hradu obdobie postupného úpadku. Prežil ešte dve obliehania. Jedno počas [[Tököliho povstanie\|Tököliho povstania]], keď ho od augusta do polovice novembra 1683 bezvýsledne obliehali [[kuruci]]. Druhý raz odolával v decembri 1703 vojskám [[František II. Rákoci\|Františka II. Rákociho]], no na Vianoce toho roku hrad dobyvateľom podľahol. Nasledujúce tri roky bol v rukách [[Rákociovci\|Rákociovcov]]. V tom čase však [[Čákiovci]] ako právoplatní majitelia nejavili už o hrad veľký záujem. Zmenené spoločenské podmienky u nich vyvolali potrebu vybudovať si pohodlnejšie sídla v podhradí, do ktorých sa postupne presťahovali. Hrad začal pustnúť a devastácii nemohla zabrániť ani neveľká posádka, ktorú si na hrade ešte vydržiavali. Definitívny zánik nastal v roku 1780, kedy hrad podľahol ničivému požiaru. Jeho niekdajší strategický význam stratil zmysel a požiarom zničené hradné múry ostali iba ako kulisa okrášľujúca krajinu. == Opis hradu ==

Spišský hrad: Rozdiel medzi revíziami