Kórejský polostrov: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rv << copyvio |
rv vymazanie, autor je ocividne autor :) |
||
Riadok 1:
{{na úpravu}}
'''Kórejský polostrov''' sa rozprestiera v severovýchodnej časti [[Ázia|ázijského kontinentu]].
=== Povrch ===
Na severe hraničí s [[Čína|Čínou]] (1295 km) a [[Rusko|Ruskom]] (16 km) – prirodzenú hranicu tvoria dve rieky Amnokkang (po čínsky Yalu) a Tumangang. Rieka Amnok sa vlieva do Žltého mora a rieka Tuman do [[Japonské more|Východného (Japonského) mora]]. To je jediný kontakt s kontinentom. Na východ od Kórey ležia [[Japonské ostrovy]]. Najkratšia vzdialenosť z kórejského prístavného mesta Pusan k japonskému ostrovu Honšú je okolo 180 km. Kórejský polostrov spolu so svojimi všetkými ostrovmi sa rozkladá medzi 124º 11' 00" a 131º 52' 42" východnej zemepisnej dĺžky a medzi 33º 06' 40" a 43º 00' 39" severnej zemepisnej šírky. Maximálna vzdialenosť zo severu na juh je 840 km. Vzdialenosť z východu na západ je maximálne 360 km a minimálne 175 km. Rozloha celej Kórey je 221 607 km², ale v súčasnosti je krajina rozdelená 38º rovnobežkou na Severnú a Južnú Kóreu. Južná Kórea, ktorej rozloha 99 237 km² je 45% celého územia, je o niečo väčšia ako Maďarsko. Hranicu medzi [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnou]] a [[Južná Kórea|Južnou Kóreou]], ktorá je dlhá 250 km, tvorí 4 km široký pás nazývaný demilitarizovaná zóna.
=== Administratívne celky ===
V jednotlivých historických obdobiach bola Kórea rozdelená na rôzne administratívne celky. V súčasnosti sa v Južnej Kórei nachádza 9 provincií (Kjonggi-do, Kangwon-do, Čungčongnam-do, Čungčongbuk-do, Čollanam-do, Čollabuk-do, Kjongsannam-do, Kjongsanbuk-do a Čedžu-do), 5 miest pod priamym riadením vlády (Pusan, Tägu, Inčhon, Kwangdžu a Tädžon) a jedno špeciálne vydelené mesto (Soul, hlavné mesto Južnej Kórey).
Severná Kórea pozostáva z provincií Pchjongannam-do, Pchjonganbuk-do, Hwanghänam-do, Hwanghäbuk-do, Kangwon-do, Čagang-do, Janggang-do, Hamgyongnam-do. Hamgyongbuk-do. Dve mestá sú vydelené: Pchjongjang, ktoré je zároveň hlavným mestom a Käsong.
=== Pohoria ===
Asi 70% povrchu polostrova pokrývajú hory a kopce. Nízke kopce umiestnené najmä na juhu a západe postupne prechádzajú do vyšších a strmších hôr na východe a severe kraju. Na západe sú kopce nižšie, pomedzi ktorými sa nachádzajú roviny, údolia riek. Strmšie hory na východe spadajú priamo do mora a preto na tejto strane kraju nie je veľa riek. Západné a južné pobrežie je členité s veľkým množstvom ostrovov. Na druhej strane východné pobrežie je pomerne hladké s málo ostrovmi.
Napriek blízkosti Japonska kórejský masív je dosť stabilný, takže sa na ňom nenachádza žiadna činná sopka, a ani tu neprebiehajú silné zemetrasenia. Sú tu však vyhasnuté sopky, medzi najznámejšie patrí hora Päktusan a Hallasan. Päktusan so svojimi 2744 metrami je najvyššou horou Kórey, ktorá sa nachádza na hraniciach s Čínou (na jeho úbočiach pramenia rieky Amnok a Tuman). Známa je kráterovým jazerom nazývaným Čhondži, čo znamená „Nebeské jazero”. Hora Hallasan vysoká 1950 m je najvyššou horou Južnej Kórey. Nachádza sa na ostrove Čedžudo. Na vrchole tej hory sa nachádza vulkanické jazero nazývané „Jazero bieleho jeleňa.”
Pohoria K’mgangsan a Soraksan sú známe svojou scenériou. Prekrásne krajinky z granitových skál, rady skalnatých štítov týčiacich sa k nebu, hlboké a úzke údolia obklopené granitovými stenami s množstvom vodopádov a prameňov tu nie sú výnimkou.
=== Rieky ===
Väčšina kórejských riek sa vlieva do Žltého alebo do Južného mora. Kórea má vzhľadom na svoj povrch dosť veľký počet prameňov. Šesť riek presahuje 400 km vo svojej dĺžke – Amnokkang (790 km), Tumangang (521 km), Hangang (514 km), K’mgang (401 km) a Naktonggang (525 km). Prvé dve rieky tvoria hranicu s Čínou a Ruskom a vlievajú sa do Žltého a Východného (Japonského) mora. Stav hladiny riek je spojený s letnými monzúnmi. V lete sú rieky plné v dôsledku letných dažďov. Počas ostatných období, ktoré sú relatívne suché, sa hladina riek znižuje. Tajfúny zvyčajne udierajú na južné pobrežie Kórey spôsobujúc ťažké záplavy koncom leta a začiatkom jesene.
Rieky tu hrali oddávna dôležitú úlohu. Väčšina hlavných miest v histórii takých ako Soul, Pchongjang a Pujo sa rozvíjali okolo najväčších riek ako prístavné mestá. V dôsledku výstavby železníc a diaľnic poklesol význam riek ako dopravných tepien kraju. Teraz sa vo veľkej miere využívajú na zavlažovanie ryžových polí (až 72%).
=== Moria ===
Na východe sa nachádza Východné more (v zemepisoch nesprávne uvádzané ako Japonské more). Na západe sa nachádza Žlté more, ktoré je plytšie ako Východné. Na juhu Kórejský prieliv (medzi ostrovmi Cušima, Goto, Kjúšu a juhozápadná časť ostrova Honšú) spája Kóreu s Japonskom.
=== Pobrežie ===
Pri pobreží Kórey sa nachádza okolo 3000 ostrovov a ostrovčekov najmä v južnej a juhozápadnej časti polostrova. Východné pobrežie je skôr menej členité, na rozdiel od západného. V miestach, kde sa hory nachádzajú blízko mora, pobrežie je skalnaté a plné útesov. Na tejto strane polostrova sa nachádza množstvo pláží. Jediným významnejším ostrovom v Japonskom mori je Ullung. Najväčším ostrovom je Čedžu.
=== Klíma ===
Klíma Kórey je mierna, rozdelená na 4 ročné obdobia. Letá sú krátke horúce a vlhké, a zimy dlhé a chladné. Možno hovoriť o monzúnovej klíme – letný monzún prináša v júni a júli obdobie dažďov. V tomto období spadne 60% ročných zrážok. V lete často prichádzajú zo strany Filipín tajfúny. Vystupujú hlavne na južnom pobreží a niekedy aj na severe. Väčšinou jeden až dva mierne a raz za dva, tri roky jeden silný.
Subklímy kórejského polostrova: severná, južná, ostrova Čedžuu, centrálna a subklíma ostrova Ullung.
Na severe je zima viac ostrá (priemrná teplota v zime dosahuje: Pchjongjang -9°C, Soul -4°C, Pusan +4°C). V zime je východné pobrežie teplejšie ako západné, pretože hory neprepúšťajú studený vzduch. Najchladnejší mesiac je január. Teploty klesajú do +2°C na juhu a na severe do -21°C. Najteplejší mesiac je august od +24°C do +26°C (výnimkou je vysočina Kema od 18°C do 22°C v lete). Najteplejšie je južné pobrežie kvôli vplyvom morských prúdov.
Také rozdiely v klíme Kórey je príčinou rozdielnej dĺžky trvania ročných období v rôznych častiach polostrova. Tak napríklad na severe leto trvá iba 1 mesiac a 10 dní a zima 5 mesiacov. Na druhej strane na ostrove Čedžu leto trvá 3,5 mesiaca a zima 2 mesiace.
[[Kategória:Polostrovy]]
| |||