Karner: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 27 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q255595) |
wikilinky |
||
Riadok 3:
alebo polygonálnom pôdoryse. Takáto stavba je súčasťou cintorína a jej dvojitá funkcia je vyjadrená rozdelením priestoru na spodnú, podzemnú časť. ktorá slúži za kostnicu, a hornú kaplnku, obyčajne s pripojenou [[apsida|apsidou]] s [[oltár]]om, prípadne i s vežičkou.
Najviac zachovaných karnerov pochádza z románskeho obdobia, v neskorom [[stredovek]]u sú zriedkavejšie. Vzorom bola pravdepodobne dvojpodlažná cintorínska kaplnka sv. Michala vo [[Fulda|Fulde]] (vybudovaná v rokoch [[818]]-[[822]], zrejme až neskôr využitá na pochovávanie). Tento typ sa však rozširuje až v druhej polovici [[12. storočie|12.]] a najmä v [[13. storočie|13. storočí]]. Najčastejšie sa karner vyskytuje v [[Podunajsko|Podunajsku]] s centrom v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]], odkiaľ sa rozširoval i na susedné územie.
[[Súbor:Beinhaus_Kutna_Hora_1990.JPG|left|thumb|Kostnica v Kutnej Hore]]
Najstarší karner na Slovensku objavili pri archeologickom výskume [[Bratislavský hrad|Bratislavského hradu]]; stál na pohrebisku pri kostole vybudovanom pravdepodobne na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Ďalší karner vybudovali v bratislavskom podhradí (po roku [[1221]]) a zachovala sa z neho podzemná časť v suteréne dnešného [[Dóm sv. Martina|dómu sv. Martina]]. V druhej štvrtine 13. storočia vznikol i karner v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] (v areáli dnešného Starého zámku). Jeho pôvodný podzemný priestor je zaklenutý pomocou ôsmich kamenných rebier na strednom pilieri. Horná časť s apsidou bola upravená v [[14. storočie|14. storočí]].
| |||