Richard Adolf Zsigmondy: Rozdiel medzi revíziami

ZsigmondovyZsigmondovi rodičia boli Irma von Szakmary a Adolf Zsigmondy starší. Jeho otec bol vedec, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov.

Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku [[1889]]. V [[Mníchov]]e bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do [[Rakúsko|Rakúska]], kde pracoval ako asistent v [[Graz]]i. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o [[koloid]]och. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom InštutútuInštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.

Počas práce v sklenárenskomsklárskom priemysle ([[1879]]), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosol zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a [[Heinrich Siedentopf]] vynašli [[ultramikroskop]] ([[1903]]) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane [[Brownov pohyb|Brownovho pohybu]]. Jeho práca bola dôležitá pre [[biochémia|biochémiu]] a [[bakteriológia|bakteriológiu]].

So svojou vedeckou prácovprácou pokračoval v [[Nemecko|Nemecku]]. V [[Göttingen]]e pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariérikariéry. V roku [[1925]] dostal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za jeho prácu o [[koloid]]och počas pracovania v [[Graz]]i.

[[kategóriaKategória:narodenia v 1865|Zsigmondy, Richard Adolf]]

[[kategóriaKategória:úmrtia v 1929|Zsigmondy, Richard Adolf]]

[[kategóriaKategória:Rakúski chemici|Zsigmondy, Richard Adolf]]

[[kategóriaKategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu|Zsigmondy, Richard Adolf]]