Zvolenský hrad (nový): Rozdiel medzi revíziami

Hrad postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Koncepciu nového poľovníckeho zámku ovplyvnila talianska mestská architektúra šľachtických palácov. Hradný, pôvodne neopevnený palác, vybudovali na štvorkrídlovom pôdoryse s dvoma [[Veža (stavba)|vežami]], včlenenými do pôdorysu stavby. Okolo nádvoria obiehala [[pavlač]] na kamenných konzolách a priestor medzi dvojicou veží sprístupňovala kamenná [[Arkáda (architektúra)|arkáda]]. Dôležitou súčasťou hradu bola poschodová reprezentačná [[kaplnka]], v ktorej bola umiestnená aj kráľovská [[empora]]. Smerom do mesta bol rad reprezentačných miestností s mohutnou rytierskou sálou, ktorej steny pokryli [[freska]]mi a prestropili ju náročne konštruovaným dreveným trámovým stropom. Architektonicky výnimočne v našich pomeroch riešili aj fasády objektu so zvýraznením reprezentačného krídla, ktoré osvetlili oknami s kamennými krížovými prútmi. Architektúra Zvolenského zámku bola vyvrcholením umeleckých snáh [[14. storočie|14. storočia]], poplatná zjemnenému vkusu [[kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Anjouovcov]], ktorí na stavbu povolali skúsených európskych staviteľov a kamenárov.patka

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s [[Kružba|kružbami]] a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa [[Gotika#Neskorá gotika|neskorej gotiky]], ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stĺp. Impozantná je aj mladšia [[Barok|baroková]] hala z [[18. storočie|18. storočia]] s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 polí, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a [[Habsburgovci|habsburských]] cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola VI]].eli