Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 19 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q859666)
Riadok 14:
==Stopy M.R. Štefánika==
V roku [[1911]] ostrov Vava'u navštívil pôvodom slovenský astronóm [[Milan Rastislav Štefánik]].Prišiel tam ako člen francúzskej vedeckej astronomickej expedície. Vycestoval 24 februára z [[Tahiti]], cez [[Nový Zéland]] a zdržal sa tam takmer štyri mesiace. Na vŕšku Palese, (dnes Paris-miestna časť Fungamisi), neďaleko prístavu Puerto del Refugio a správneho strediska Neiafu pozoroval úplné [[zatmenie Slnka]]. Vzhľadom na nepriaznivé podmienky dosiahol zo všetkých pozorovaní najlepšie výsledky. Dodnes sa odvtedy na vŕšku Paris nachádzajú dva betónové podstavce – pylóny s jeho menom (hvezdárom slúžili ako statívy) podstavce zhotovil Štefánik. Britská expedícia o pozorovaní na Vava´u rok po udalosti napísala: "''Vzhľadom na veľmi nepriaznivé počasie bolo zatmenie v minulom roku (1911) pozorované počas veľkej oblačnosti. Prednášajúci lektor mal k dispozícii iba málo získaných výsledkov. Využil však príležitosť vysvetliť prečo sa expedícia rozhodla pozorovať zatmenie a prečo bola vyslaná taká veľká výprava keď je známe, že mala k dispozícii aj jednu z lodí Jeho Veličenstva. Pokiaľ ide o podmienky, ktoré sú príčinou úplného zatmenie Slnka a jeho výskyt, potom poukázal na to , že súčet celkového čistého času stráveného pri konkrétnom priamom pozorovaní, pri všetkých zatmeniach ktoré doposiaľ boli pozorované, je veľmi krátky a činí asi menej ako tri hodiny, keďže zatmenie nemôže trvať dlhšie ako osem minút a obyčajne nepresahuje tri minúty." '' <ref>Nature International weekly journal of science nature 89, 151-155 (11 April 1912) | doi:10.1038/089151b0</ref> M.R. Štefánik o pozorovaní zatmenia píše:'' „ Aby som ta došiel včas, musel som opustiť dňa 24. februára Tahiti, kde som už skoro rok konal astronomické štúdiá, a prejsť súostrovím Cookovým, Novým Zélandom a Tongatapu. V deň môjho príchodu, 7. apríla, sa práve končilo obdobie dažďov a horúčava sa zmierňovala, čo uľahčilo prípravné práce. Moje prístroje boli inštalované na nízkom kopčeku vzdialenom niekoľko sto metrov od prístavu Neiafu" ''<ref>Hvezdárske články Milana Rastislava Štefánika, SNM- Múzeum SRR Myjava 2003</ref> M.R.Štefánik začiatkom júla 1911 odcestoval cez [[Austrália|Austráliu]], [[Srí Lanka|Srí Lanku]] do [[Paríž]]a.
Dva Štefánikove pylóny (statív pod jeho vedecké prístroje) pre Slovensko objavila výprava v roku 1994. Na jednom z pylónov odhalila pamätnú dosku. Časť výpravy sa sem vrátila v roku 1997. Naposledy bola výprava zo Slovenska pri Pylónoch v roku 2011 - pri príležitosti stého výročia Štefánikoho úspešného pozorovania zatmenia Slnka. Výprava odhalila druhú pamätnú dosky. Všetky tri výpravy viedol František Kele.
 
==Stavby==