Huni: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: odstránenie referencie |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5:
Ich jazyk patril možno medzi [[altajské jazyky]]. Etnicky neboli jednotní. Predpokladá sa, že Huni zahŕňali [[Turkické jazyky|turkické]], [[Mongoli|mongolské]] a [[Ugrofínske jazyky|ugrofínske]] kmene, ale aj niektoré europoidné [[etnikum|etniká]]. Spočiatku žili v [[Rovnostárska spoločnosť|rovnostárskej spoločnosti]], neskôr sa objavili črty [[Vojenská demokracia|vojenskej demokracie]] a napokon aj [[Feudalizmus|feudalizmu]]. Bežný bol u nich zvyk deformácie lebky, pochádzajúci zo [[Stredná Ázia|strednej Ázie]]. Používali reflexný [[luk]], [[meč]] s jedným ostrím, konský postroj zahŕňal drevené sedlo a koňa pobádali [[Nagajka|nagajkou]] – jazdeckým bičíkom. Jazdecké skupiny boli vybavené liatymi medenými alebo bronzovými kotlami. Typická pre nich bola túžba po zlate. Ženy boli vybavené zlatými diadémami a kovovými zrkadlami. Muži mali v hroboch, často bohatých na zlato, spony, náušnice, zlaté nákrčníky, pracky z obuvi a keramiku s vhladzovanou výzdobou. Nebudovali pevné sídla, žili prevažne na vozoch. Boli to hrubí, drsní nomádi, rýchli v boji.
== Dejiny
Prvýkrát ich spomínajú [[Číňania]] pod menom Hung-no (Hsiungnu) od konca [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] ako nájazdníkov (zrejme „vďaka“ nim bol vybudovaný [[Veľký čínsky múr]]). Okolo roku [[100 pred Kr.]] sa v dôsledku čínskej obrany presunuli do miest strednej Ázie, odtiaľ sa neskôr (najneskôr [[335]]) presunuli ďalej na západ (hovorí sa o tom, že tunajšie pramene vyschli) do oblasti kde žili [[Alani]] ([[Volga]] a južná Rus), ktorých nakoniec okolo roku [[370]] porazili. Roku [[375]] porazili aj [[Ostrogóti|Ostrogótov]], čím vyvolali sťahovanie národov. V roku [[395]] už plienili [[Balkán]]. Okolo [[400]] sa objavujú v [[Panónska nížina|Panónskej nížine]], vrátane južného Slovenska, kde boli niekoľko desaťročí pánmi. Najväčšiu moc dosiahli za [[Attila (vodca)|Attilu]] ([[445]] - [[452]]), ich ríša sa vtedy rozkladala od [[Volga|Volgy]] až k [[Staroveký Rím|rímskym]] hraniciam na [[Rýn]]e. Attila viedol Hunov na výboje do západnej Európy ([[451]] prekročili Rýn), napríklad vnikli až do dnešného Francúzska. V [[Bitka na Katalaunských poliach|bitke na Katalaunských poliach]] boli porazení vojskami [[Rimania|Ríma]], [[Vizigóti|Vizigótov]] a [[Frankovia|Frankov]]. Napokon roku [[452]] Attila zomrel rok po útoku do [[Itália|Itálie]] a po jeho smrti sa ríša rozpadla. Jej územie obsadili [[Germáni|germánske kmene]], ktoré predtým boli v hunskej nadvláde.
V [[4. storočie|4.]] a [[5. storočie|5. storočí]] urýchlili vnútorný rozklad Rímskej ríše útoky germánskych i slovanských kmeňov, ako súčasť presunu obyvateľstva zo severnej Európy, ako aj stredoázijských stepí do južnej Európy.<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Goláň
| meno = Karol
| spoluautori = KROPILÁK, Miroslav; RATKOŠ,Peter; TIBENSKÝ, Ján
| titul = Československé dejiny
| odkaz na titul =
| editori =
| redaktori = M. Kropilák
| prekladatelia =
| ilustrátori =
| ďalší =
| vydanie = 1
| typ vydania =
| vydavateľ = Vydavateľstvo Osveta
| miesto = Bratislava
| rok = 1961
| počet strán = 384
| prílohy = 40
| edícia =
| kapitola = 4
| typ kapitoly = Sťahovanie národov. Slovania
| url kapitoly =
| strany = 22
| url =
| doi =
| id =
| poznámka =
| jazyk =
}}</ref>
Slovom ''Huni'' sa neskôr v [[stredovek]]u v západnej Európe mylne označovali aj iné etniká s podobným vojenským životným štýlom, napríklad [[Maďari]].
== Referencie ==
| |||