|
== Dielo ==
{{Spoiler}}
{{Gutenberg autor|id=Leo_Nikoleyevich_Tolstoy|meno=Lev Nikolajevič Tolstoj}}
''Otáznik znamená neoverený slovenský preklad názvu ''
* '''Šlabikár''' - určené pre základné vyučovanie
Romány:
* '''Vojna a mier''' - opis napoleonských rusko-francúzskych vojen, prebiehajúcich v rokoch 1805-1812 (detailne je v románe opísaná [[bitka pri Slavkove]] zo dňa 2. decembra [[1805]], ale aj bitka pri [[Borodino|Borodine]] a obsadenie Moskvy Francúzmi). Hlavnými hrdinami románu sú dvaja šľachtici Andrej Bolkonský a Pierre Bezuchov, a tiež členovia rodiny Rostovovcov. Pierre Bezuchov je nositeľom Tolstého myšlienok, Pierre často výstižne hodnotí politicko-spoločenské dianie okolo seba, niekedy aj významné historické postavy ([[Napoleon]], [[Michail Illarionovič Kutuzov|Kutuzov]]).
:Bolkonskému umrie pri pôrode nemilovaná žena, on v stave duševnej prázdnoty odchádza do armády a preslávi sa počas francúzsko-rakúsko-ruskej vojny, ktorá prebiehala na území [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Morava|Moravy]] (v [[bitka pri Slavkove|bitke pri Slavkove]] je Bolkonský ranený).
:Na dovolenke sa zoznámi s mladou Natašou Rostovou, s ktorou sa do seba zamilujú. Tým Andrej získa znovu záujem o život. Postupne v ňom rastie odpor k vojne. Pierre Bezuchov išiel do vojny zo zvedavosti, postupne sa v ňom zrodí odpor k násiliu a prechádza vojnou ako pozorovateľ. Dostáva sa do blízkosti Napoleona a chce ho zastreliť, ale neurobí to.
:Andrej sa po bitke pri Borodine dostáva ťažko ranený domov, kde ho ošetruje Nataša Rostovová, ktorej zomiera v náručí. Nataša sa nakoniec vydáva za Pierra Bezuchova.
:Tolstoj v tomto diele odsudzuje vojnu a násilie, za hlavnú silu, ktorá pomohla cárovi [[Alexander I.|Alexandrovi I.]] zvíťaziť vo vojne s [[Napoleon]]om označuje obyčajných sedliakov, ktorí bojovali v ruskom vojsku ako radoví vojaci.
''Preklady do slovenčiny: 1. Zora Jesenská (1949 a 1950 - štvorzväzkové) 2. Ružena Dvořáková-Žiaranová (1980 - I. vydanie, štvorzväzkové; 1987 - II. vydanie, dvojzväzkové; 2001 a 2002 - III. vydanie, dvojzväzkové)''
* '''Anna Kareninová''' - hlavnou hrdinkou je mladá, krásna a inteligentná žena. Jej muž má dobré postavenie a ona nemá dôvod sa sťažovať. Je však nespokojná, zoznamuje sa s mladým dôstojníkom Vronským. Ona odchádza od muža za Vronským, muž jej odmieta vydať syna. Annu postupne odsudzuje celá spoločnosť a Vronský ju prestáva milovať. Anna všetko rieši skokom pod vlak.
''Preklady do slovenčiny: 1. Mária Klimová (1950 - I. vydanie, trojzväzkové; 1952 - II. vydanie, trojzväzkové; 1960 - III. vydanie, dvojzväzkové) 2. Naďa Szabová (1986 - I. vydanie, dvojzväzkové; 2002 - II. vydanie, dvojzväzkové; 2005 - III. vydanie, dvojzväzkové; 2012 - IV. vydanie, jednozväzkové)''
* '''Vzkriesenie''' - hlavnými hrdinami sú šľachtic Nechljudov (študent) a prostitútka Maslová. Zoznámili sa v mladosti u Nechljudovej tety, kde Maslová pracovala ako slúžka. Maslová je neskôr odsúdená k núteným prácam, on sa o nej po rokoch dozvedá, pretože cíti svoju vinu, ide za ňou na [[Sibír]]. Svojho majetku sa vzdá v prospech mužíkov. Snaží sa jej všemožne pomáhať - ona ho odmieta, pretože cíti svoju vinu. Maslová sa vo vyhnanstve spriatelila s ruskými revolucionármi. Tolstoj tu rieši otázku svedomia a viny.
''Preklad do slovenčiny: Soňa Čechová (1990 - I. vydanie; 2004 - II. vydanie)''
* '''Diabol''' - Hlavný hrdina, úspešný mladý muž, si v mladosti našiel milenku a hovoril si, že to robí "len tak pre zdravie, pretože to všetci robia". Neskôr sa ožení a vedie usporiadaný a verný život, na bývalú milenku zabudol. Po čase, keď žena čaká dieťa, sa milenka znova zjavuje a on cíti neprekonateľnú žiadostivosť, ktorou je doslova trýznený a mučený. Rozhodne sa pre samovraždu. Spoločnosť jeho čin nepochopila a vyhlásila ho za duševne chorého.
* '''Smrť Ivana Iľjiča''' - Ivan Iľjič si tesne pred smrťou uvedomí, že život, ktorý žil bol príliš obyčajný a mal ho žiť inak. Hlavnou myšlienkou diela je, že človek zvyčajne pochopí pravdu v hraničnej životnej situácii.
* '''Kreutzerova sonáta''' - žiarlivý manžel zavraždí svoju ženu. Tolstoj tu vyjadril svoj postoj k sexualite človeka z pozície Evanjelia
* '''Vláda tmy'''
* '''Živá voda'''(?)
* '''Otec Sergej'''- [[novela]] opisujúca príbeh istého muža, ktorý jedného dňa nečakane opustil svoj majetok a vstúpil do kláštora, stal sa pustovníkom a neskôr sa stal známym pre údajné nadprirodzené liečiteľské schopnosti. Po celý čas bol trýznený vnútorným nepokojom (pýchou, pochybnosťami), až jedného dňa zhrešil s istou dievčinou. Ušiel, chcel spáchať samovraždu, ale na základe sna navštívil príbuznú, ktorá v ťažkých podmienkach viedla usporiadaný a mravný život, hoci si to ani neuvedomovala. Sergej pochopí, že takýto život je práve ten, o ktorý sa usiloval - život pre Boha - ale nedosiahol ho (nazdával sa, že žije pre Boha, ale v skutočnosti žil pre ľudí). Uvedomí si svoj omyl, znovu nájde stratenú vieru, tentokrát už omnoho pevnejšiu, stane sa tulákom, putuje po Rusku až ho jedného dňa pošlú na Sibír, pretože nemal doklady. Na otázku, kto to je, odpovedal, že je "sluha boží"... Hoci novela je svojím rozsahom krátka, výstižne zobrazuje Tolstého chápanie problémov viery, pýchy, žiadostivosti a ľudskej duše vôbec.
* '''Nemôžem mlčať'''(?)
Novely:
* '''Kozáci'''
* '''Hadži Murat''' - o vojne Čečencov proti Rusom zobrazenej v živote jedného Čečenca - Hadžiho Murata.
Vojnové diela:
* '''Vpád''' (?)
* '''Kácanie lesa'''(?)
* '''Sevastopoľské poviedky'''
Drámy:
* '''Plody vzdelanosti'''
* '''Ľudové poviedky'''(?)
* '''Vláda tmy''' - toto dielo je ovplyvnené [[naturalizmus|naturalizmom]]
* '''Živá mŕtvola'''
Ďalšie diela
| 