|
==Pôvod==
Macedónci síce hovorili po grécky, no až do 20 stor. nebol ich pôvod známy. Existovali teórie, že sa mohli helenizovať až po priatí gréckej[[stará attičtinygréčtina|helenistickej helenizovaťgréčtiny]]. Viaceré archeologické nálezy z 20 stor. však dokazujú, že Macedóncov je treba považovať za grécky kmeň. Archeológovia objavili fragmenty s gréckym jazykom na území [[Macedónia|Macedónie]] zo 14 stor. pred Kr.
Nálezy zo staršieho gréckeho obdobia potvrdili, že macedónsky dialekt bol dialekt gréčtiny. Väčšina moderných histortikovhistorikov sa na základe týchto objavov prikláňa k názoru, že Macedónci boli pravdepodobne pôvodom grécki [[Dóri]], ktorí sídlili spočiatku na severe Grécka a potom sa presídlili na juh. Macedónci, mali byť potomkovia tých Dórov, ktorí nepokračovali v osídlovaní juhu Grécka.
Iná mienka je, že Macedónci pochádzali zo severogréckych kmeňov, akí boli aj Epiróti.Niektorí Albánski a Slovanskí-Macedónski historici však tieto názory odmietajú a Macedóncov považujú za svojich predkov. Dôkazy, že Macedónci boli Gréci nám zanechala aj grécka mytológia. Praotec Macedóncov, [[Makedón]], bol podľa gréckej mytológie potomok Deukalióna[[Deukalión]] a Dia.
Deukalión bol otcom zakladateľa gréckeho národa, Helléna[[Helén]] a [[Zeus]] bol najvyšší grécky boh. V najstaršej gréčtine, dokonca slovo Makednos''makednos'', znamenalo vysoký. Macedónci sa takto mohli nazvať, podľa ich postavy. Gréci ich brali za príbuzných, no nedovolili im zúčastňovať sa na Olympiádach, nakoľko Macedónci žili na okraji Grécka a nedostala sa k nim antická grécka kultúra.
Za barbarov považoval Macedóncov hlavne Aténsky politik, slávny macedónsky odporca, [[Demosthenes]].
==Osídlenie==
Macedónci sídlili prevažne na územiíúzemí, ktoré dnes zodpovedá severogréckej prefektúre [[Centrálna Macedónia]], ich osídlenie začínalo severne od hory [[Olymp]]. Odtiaľto ďalej expandovali na západ, a tak pravdepodbnepravdepodobne v 5 stor. pred Kr. osídlili a helenizovali obyvateľov územia v dnešnej gréckej prefektúre [[Západná Macedónia]].
Za Filipa II. a [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] Macedónci dobyli severné územie Paiónov[[Paiónia|Paióniov]] a východné trácke územia. Tu sa však Macedónci neusadili, iba sem priniesli grécku kultúru a Paiónov a Trákov tak helenizovali.
Po Alexandrových výpravách sa Macedónci usadzujú vo veľkých hellenistickýchhelenistických mestách východu, ako [[Alexandria]] v Egypte, [[Antiochia]] v Sýrií či Mazaka v [[Kappadokia|Kappadókií]].
==Kultúra==
Až do 4 stor. pred Kr. boli Macedónci jednoduchí ľudia, preto boli v očiach ostatných Grékov vnímaní za polobarbarov. Macedónci nestavali veľké mestá, sústredili sa na vidieku, a žili jednoducjýmjednoduchým pastierskym životom. Macedónci vyznávali kult gréckych olympských bohov. V 4 stor. postupne aj sem preniká grécka kultúra, macedónske mesto [[Pella]] bola postavená v tradičnom gréckom štýle. Postupne sa sem dostáva attickýatický dialekt [[gréčtina|gréčtiny]], a ten sa stáva jazykom aristokratov a kultúry. Kompletné začlenenie Macedónie do gréckej kultúry nastalo, až keď kráľ Filip II. dobyl južné Grécko a tak ho spojil s Macedóniou. Macedónci prijali attickýatický grécky jazyk. Macedónci sa v čase Alexandra stali najväčším šíriteľom gréckej kultúry a vďaka nim sa uskutočnila ďalšia veľká kolonizácia Grékov.
==Jazyk==
Bolo dokázané, že staroveká macedónčina patrila do starogréckych dialektov.
Dôkazom sú rôzne nálezy spred 5. stor. pred Kr. a tiež samotné Macedónske mená, ktoré sú grécke. Macedónčina však pravdepodobne malimala cudzie slová z tráčtiny a paiónčiny. Macedónsky jazyk si v klasickeklasickej dobe zachoval aj mnohé archaické prvky, ktoré boli podobné s archaickou gréckou achájčinou (mykénštinou). Macedónčina mala aj isté spoločné prvky so starou dórštinou, čo môže dokazovať hypotézu, že Macedónci boli pôvodom Dóri.
Existuje mnoho nálezov s antickými macedónskymi slovami, ktoré sú podbnépodobné ostatným gréckym dialektom, napr. slová:
*δάνος-dános (mŕtvy), po attickyaticky θάνος-thános.
*Βερώ-beró (priniesť), po attickyaticky φερώ-feró.
*νεύω-néuo (modliť sa), v tésalskom dialekte gréčtiny νεβεύω-nebeuo.
*κάραβος-karábos (ľoď), novogrécky καράβι-karávi.
*ῥοῦτο-rúto (toto), aticky τούτο-túto.
*κεβαλή-kebalé (hlava), aticky κεφαλή-kefalé, novogr. kefáli.
Väčšina toponým v starovekej Macedónii bolo tiež gréckeho pôvodu.
Síce macedónsky jazyk zanikol pod vplyvom helenistickej atickej gréčtiny, obohatil túto gréčtinu o slová používajúce sa v armáde. Tieto slová macedónskeho pôvodu sa v gréčtine používajú dodnes a sú to napr.: ταξίαρχος-taxiarchos (nižší generál), υπασπιστής-ypaspistis (poručík). Macedónskeho pôvodu je aj koncovka -''issa'', ktorá je používaná dodnes. Mnohé toponymá severného grécka pochádzajú z macedónčiny ([[Veria]], [[Pella]], [[Edessa]], [[Ptolemaida]]).
==Pád Macedóncov==
Koniec samostatného Macedónskeho etnika nastal pravdepodobne počas helenistickej doby, kedy zmizli rozdiely medzi jednotlivými gréckymi národmi a nastalo definitívne zjednotenie Grékov.
V 3 stor. Macedóniu ovládli [[Rimania]]. Macedónia sa stala gréckohovoriacou provinciou a ľudia postupne úplne prestali rozlišovať jednotlivých Grékov, nakoľko už medzi nimi neexistovali rozdieli v kultúre, alebo v jazyku.
Macedónsky jazyk sa definitívne prestal používať v 1. stor. pred Kr.
V modernom ponímaní rozlišujeme slovanských Macedóncov a gréckych Macedóncov. Slovanskí Macedónci sú potomkovia Slovanov, Bulharov a tiež Paiónov, zatiaľ čo grécki Macedónci sú väčšinouhelenizovaných potomkovia [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]]Paiónov. Potomkovia pôvodných antických Macedóncov žijú dnes predovšetkým v gréckych častiach južnej Macedónie, kde [[Gréci]] žili pred príchodom pontských Grékov. Macedóncami sa nazýva celé obyvateľstvo tejto gréckej provincie, kde žije veľké množstvo [[Pontskí Gréci|Pontských Grékov]], ktorí sa tu usadili po grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923.
==Zdroje==
| 