Adam František Kollár: Rozdiel medzi revíziami

Bol osobným poradcom [[kráľ]]ovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám [[Viedeň|Viedne]] a k [[Turecko|tureckej]] expanzii v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Osvedčil sa ako znalec [[práv|zákonov]], [[dejiny|dejín]], [[filozofia|filozofie]] a [[pedagogika|pedagogiky]], [[Slovania|slovanských]], [[orient]]álnych jazykov a ako [[editor slovníkov]]. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal neosobne vydávať dvojtýždenník ''Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy)'' s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku [[1775]] povýšený do šľachtického stavu. V roku [[1778]] vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.

V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu a perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.

Vo svojich publikovaných projektoch požadoval zrušenie [[nevoľníctvo|nevoľníctva]], [[daň|zdanenie]] [[šľachta|šľachty]] a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Prejavil sa ako stúpenec [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]], žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta saich cítilaodmietala dotknutálebo asa prudkonimi odmietalacítila reformy;ohrozená. Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo ''De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae''). Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na [[Bratislava|bratislavskom]] námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu [[knižnica|knižnicu]] a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium [[Slovania|slovanských]] [[dejiny|dejín]].