Adam František Kollár: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
Revízia 5479305 používateľa 85.248.5.206 (diskusia) bola vrátená
Burski (diskusia | príspevky)
Riadok 17:
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, [[1734]] – [[1736]] v Trnave, kde vstúpil do jezuitského rádu. Z [[Spoločnosť Ježišova|rádu]] však vystúpil pre názorové nezhody ešte pred vysvätením. V roku [[1740]] – [[1742]] študoval filozofiu, [[1746]] – [[1748]] teológiu vo Viedni. Sprvu učiteľ, [[1748]] skriptor, [[1749]] druhý, [[1758]] prvý kustód, [[1772]] vedúci, [[1774]] v hodnosti dvorského radcu riaditeľ Dvorskej knižnice vo Viedni. Zaslúžil sa o jej rozvoj: [[1758]] – [[1766]] vypracoval 4-zv. systematický katalóg jej teologických tlačí, od [[1759]] kompletizoval a vydával súpis jej rukopisných kódexov.
 
Bol osobným poradcom [[kráľ]]ovnej a niektorých ministrov (v službách Márie Terézie ako odborný poradca dvora pre uhorské záležitosti v otázkach historicko-právnych, majetkovo-právnych a v oblasti školstva), členom vedeckých komisií a dvorským radcom pre reformu školstva. Ovládal niekoľko cudzích jazykov. Jeho najvýznamnejšou prácou ako knihovníka bolo vyd. 7 zv. zastaraných a neprístupných katalógov od Petra Lambecia. Je autorom prameňov k dejinám [[Viedeň|Viedne]] a k [[Turecko|tureckej]] expanzii v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Osvedčil sa ako znalec [[práv|zákonov]], [[dejiny|dejín]], [[filozofia|filozofie]] a [[pedagogika|pedagogiky]], [[Slovania|slovanských]], [[orient]]álnych jazykov a ako [[editor slovníkov]]. Chcel založiť vedeckú spoločnosť „Societas literaria“ podľa príkladu [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]], ale pre chýbajúcu podporu jezuitov mu snaha nevyšla. Miesto toho začal neosobne vydávať dvojtýždenník ''Privilegierte Anzeigen (Výsadné oznamy)'' s prehľadom posledných vedeckých výsledkov. Roku [[1775]] povýšený do šľachtického stavu. V roku [[1778]] vznikla jeho pričinením viedenská Akadémia orientálnych jazykov.
 
V oblasti jazykovedy pripravil a vydal viacero gramatík a učebníc latinčiny, doplnil a vydal gramatiku tureckého jazyka, pripravil aj antológiu a perzskej literatúry, prekladal z turečtiny a arabčiny. Ako archivár a editor vydal okrem vyššie uvedených i ďalšie zbierky dokumentov, z ktorých dominoval 25-zväzkový rukopis uhorského diplomatára. Pre zreformované gymnáziá vydal učebnice latinčiny. Systematicky sa venoval štúdiu uhorských a rakúskych dejín. Vlastnil jednu z najväčších súkromných knižníc.
 
Vo svojich publikovaných projektoch požadoval zrušenie [[nevoľníctvo|nevoľníctva]], [[daň|zdanenie]] [[šľachta|šľachty]] a zavedenie náboženskej slobody. Poukazoval na to, že stará feudálna spoločnosť potrebuje zásadné reformy. Kollár svojimi názormi ovplyvnil školské reformy [[Mária Terézia|Márie Terézie]]. Prejavil sa ako stúpenec [[osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]], žiadal rovnosť občanov. Maďarská šľachta saich cítilaodmietala dotknutálebo asa prudkonimi odmietalacítila reformy;ohrozená. Kollár presadzoval posilnenie panovníckej moci (dielo ''De originibus et usu perpetuo potestatis legilatoriae circa sacra apost. regnum Ungariae''). Pobúrenie maďarských zástupcov v parlamente vyústilo do verejného pálenia Kollárových diel na [[Bratislava|bratislavskom]] námestí. Kollár ako prvý Slovák založil rozsiahlu [[knižnica|knižnicu]] a s podporou viedenského dvora rozvinul vedecké štúdium [[Slovania|slovanských]] [[dejiny|dejín]].
 
== Diela ==