Ferdinand Juriga: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v rodine roľníka Michala Jurigu a Márie, rodenej Hurbanovej, ako tretí chlapec zo štyroch súrodencov. Pod patronátom strýka – opáta, ostrihomského kanonika Jána Jurigu študoval v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]]. Doktorát z teológie ukončil vo [[Viedeň|Viedni]], kde sa stretával s členmi slovenského akademického spolku [[Tatran]] a Národ, najmä s [[Pavel Blaho|Pavlom Blahom]]. V roku 1898 po skončení štúdií v Ostrihome, bol vysvätený za kňaza a ako kaplán nastúpil do Veľkej Mane. Potom po kaplánkach v Budaörsi (Budapešť), Leviciach a Slovenskom Mederi (Palárikove) ho v polovici septembra 1902 preložili do [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Staré Mesto)|Blumentálskeho kostola]] a 11. apríla 1905 sa stal [[Vajnory|vajnorským]] farárom.

Od februára roku [[1905]] bol Juriga 13 rokov [[farár]]om vo [[Vajnory|Vajnoroch]] pri Bratislave, kde sa usiloval o výstavbu slovenskej cirkevnej školy. Založil tu aj spolok„Spolok striezlivostistriezlivosti“ a stal sa veľkým propagátorom vajnorského [[folklór]]u. Občas kázal v ľudovom kroji namiesto sutany.

V roku 1905 vstúpil Ferdiš Juriga do vysokej politiky. V stupavskom okrese bol zvolený za poslanca vo farbách Slovenskej„Slovenskej ľudovej stranystrany“ a spolu s ďalšími šiestimi národne-orientovanými Slovákmi (P. Blaho, M. Kollár, F. Jehlička, F. Skyčák, M. Hodža, M. M. Bella) zasadol do uhorského [[parlament]]u. Poslancom bol až do roku [[1918]].

V roku [[1906]] bol za národnobuditeľské články v Katolíckych„Katolíckych novináchnovinách“ odsúdený na dva roky žalára vo Vacove[[Vacov]]e. V r. [[1910]] bol opäť zvolený za poslanca.

V čase prvej svetovej vojny hlásal tézu, že „vzhľadom na hrdinstvo a obete“ slovenských vojakov na frontoch, si Slováci zaslúžia niektoré ústupky v národnostnom a sociálnom ohľade. Jeho kolísanie v tom čase dobre ilustruje výrazne promaďarský článok ''Von do poľa!'' uverejnený v Slovenských ľudových novinách 4. októbra [[1918]], hoci sa v tom čase zúčastňoval rozhovorov o vytvorení [[Slovenská národná rada|Slovenskej národnej rady]], ktoré z podnetu [[Milan Hodža|Milana Hodžu]] viedol v Budapešti [[Matúš Dula]].

V uhorskom sneme [[19. október|19. októbra]] 1918 v mene Slovenskej národnej rady odoprel uhorskému snemu právo rozhodovať o osudoch horného Uhorska. Jeho reč vyvolala pobúrenie na oboch stranách, keďže konal na vlastnú päsť a dekonšpiroval organizovanie Slovenskej národnej rady, ktorá mala oficiálne vzniknúť až na zhromaždení v Martine[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]e. Bol účastníkom zasadnutia výboru Slovenskej národnej strany v Turčianskom Sv. Martine dňa [[30. október|30. októbra]] [[1918]], na ktorom bola prijatá [[Deklarácia slovenského národa]].

Od roku 1918 pôsobil ako poslanec a podpredseda [[HSĽS]] v [[ČSR|česko-slovenskom]] parlamente. V čase odstránenia vyššieho katolíckeho kléru zo Slovenska v r. 1919{{--}}1920 mal Juriga snahu získať biskupský úrad, k čomu však [[Vatikán]] odmietol dať súhlas. Jeho dlhotrvajúce spory s A.[[Andrej Hlinka|Andrejom Hlinkom]], F. Jehličkom, V.[[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]] postupne narastali a v čase vypuknutia tzv. Tukovej„Tukovej aféryaféry“ v r. [[1928]] spolu s F. Tománkom a ďalšími vytvorili v HSĽS opozíciu "československých vlastencov", ktorá však neuspela proti "maďarónom, ktorí sa votreli do Hlinkovej priazne". Následne bol z [[HSĽS]] [[15. február]]a [[1929]] vylúčený. Založil [[Jurigova slovenská strana ľudová|Jurigovu slovenskú stranu ľudovú]], ktorá však vo voľbách v r. [[1929]] neuspela. Komentoval to svojim charakteristickým štýlom: ''"Juriga, ranený nepriateľmi, zradený priateľmi, 27. októbra 1929 na bojisku padá z koňa parlamentného mandátu"''. Vzápätí ho cirkevná vrchnosť suspendovala a zbavila kňažstva. Od r. [[1930]] býval Juriga v [[Karlova Ves|Karlovej Vsi]] ako penzionovaný katolícky farár.

Zomrel v roku [[1950]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pochovaný v [[Karlova Ves|Karlovej Vsi]]. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila (bez vedomia rodinných príslušníkov a predstaviteľov obce) [[Matica slovenská]] v roku [[1996]] na [[Národný cintorín]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].