Roku 433 pred n. l. dokončil v meste Olmpia na Peloponézskom polostrove sochár Feidias sochu Dia, najvyššieho z gréckych bohov. Keďže merala 13 metrov, t. j. viac ako dnešný štvorposchodový dom, musel pre ňu postavť nový, dostatočne veľký chrám. Náklady na vytvorenie diela boli nepredstaviteľné – Feidias použil tonu slonoviny a ešte viac zlata. Rozmery sochy a Feidov cit pre detail privádzali všetkých návštevníkov chrámu do úžasu. Tradovalo sa, že vyzerala skôr ako šperk, než ako socha. Feidias zobrazil najvyššieho z bohov na tróne tak realisticky, že mnohí uverili, že videli samotného Dia. Dielo sa uchovalo v chráme celé stáročia, ale v neskorších, rímskych časoch pomaly upadalo do zabudnutia. Roku 394 n. l. podľa niektorých správ zvyšky zachránili a previezli do Konštantinopolu (dnešný Istanbul v Turecku), kde ich zničil jeden z veľkých požiarov mesta.
