Parmenides (filozof): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 58 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q125551)
Simeon1 (diskusia | príspevky)
rozšírenie infoboxu, úprava úvodu do článku, rozšírenie sekcie o Parmenidovom diele
Riadok 7:
|Dátum a miesto narodenia = asi [[540 pred Kr.]]
|Dátum a miesto úmrtia = asi [[470 pred Kr.]]
|Škola/tradícia = eleatská škola predsokratickej epochy
|Oblasť záujmu = [[Metafyzika]]; [[Gnozeológia]]
|Význačné idey = "Bytie je, nebytie nie je"; determinizmus, gnozeologický problém pravého a nepravého poznania, stanovenie predikátov absolútna, princíp totožnosti a princíp protikladnosti
|Význačné idey = Bytie je, Determinizmus
|Ovplyvnený = [[Xenofanes z Kolofónu]], [[Pytagorejci|pytagorejci]], čiastočne [[Anaximandros]]
|Ovplyvnil = vývoj západnej epistemológie stanovením gnozeologického problému a vývoj metafyziky stanovením predikátov absolútna; tiež filozofa [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]]
}}
'''Parmenides ''' alebo '''Parmenidés''' (* okolo [[540 pred Kr.]] – † [[470 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], predstaviteľ [[eleati|eleatskej]] školy.
 
Učenie Parmenida z Eley nadväzuje na učenie [[pytagorejci|pytagorejcov]] a učenie [[XenofanXenofanes z Kolofónu|Xenofana z Kolofónu]]. PoznaniePodľa Parmenida sa [[poznanie]] uskutočňuje dvomadvomi spôsobmi:cestami - na nekonečnej ceste k [[pravda|pravde]], na ktorej [[myslenie]] získava pojem toho, ''čo je'', teda bytia vôbec, a na konečnej ceste [[Vnem|vnemov]] a z nich vychádzajúcich mienok. Na tejto ceste sa myslenie zaoberá tým, ''čo nie je'', a teda nebytím, to znamená zdaniami, ktoré sa opierajú o premenlivosť vonkajšieho [[Svet|sveta]]. Len bytie je, kým nebytie nie je. Pojem bytia je najvšeobecnejším pojmom, ktorý myslenie vytvára. Bytie je pochopiteľné len rozumom, ktorý jedine môže pochopiť to, čo je, kým na to, čo nie je, vôbec nemožno myslieť.
 
[[Bytie]] ako také nemá začiatok ani koniec, je jedno a zahrňuje v sebe všetko, je mimo [[Čas|času]], bez minulosti a budúcnosti, jednoducho je v permanentnej prítomnosti.
 
[[Myslenie]] nie je čosi odlišné od bytia, ale je samotným bytím, pretože bytie je obsahom myslenia a z neho vyplýva [[pravda]], kým predmetom [[Zmyslové vnímanie|zmyslov]] využívajúcich jedine mnohosť vecí, je vždy čosi, čo sa len stáva a zaniká, a teda čosi, čo nie je, a preto zmysly sú prameňom ustavičných chýb a omylov. Bytie je mimo každej [[Potencialita|potenciality]] a nepodlieha procesu vznikania. Slovo ''bytie'' a slovo ''je'' majú ten istý význam. Nemajú nič spoločné so žiadnym iným určením a musí sa do nich zmestiť každé iné určenie.
 
Bytie je čosi reálne a má spojenie so zmyslovým svetom, pretože vo všeobecnosti svet obsahuje v sebe bytie a pojem bytia sa môže použiť na určenie pojmu sveta. Bytie je [[telo]] i [[duša]], veci viditeľné i neviditeľné, zem, [[voda]] i [[vzduch]], jedným slovom všetko.
 
Poznanie sa delí na
Poznanie sa delí na dialektiku, zakladajúcu sa na pravde bytia, a fyziku, ktorú tvoria len DOXAI (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním. Výsledky dialektiky sa vyznačujú nevyhnutnosťou a nemeniteľnosťou, výsledky fyziky sú relatívne a podliehajú zmenám. Dialektika odhaľuje svet ideí, fyzika opisuje a vyjavuje sa mimofilozofickými predstavami (cf. ).
* [[Dialektika|dialektiku]], zakladajúcu sa na pravde bytia,
* [[Fyzika|fyziku]], ktorú tvoria len "doxai" (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním.
 
Poznanie sa delí na dialektiku, zakladajúcu sa na pravde bytia, a fyziku, ktorú tvoria len DOXAI (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním. Výsledky dialektiky sa vyznačujú nevyhnutnosťou a nemeniteľnosťou, výsledky fyziky sú [[Relativita|relatívne]] a podliehajú zmenám. Dialektika odhaľuje [[svet]] [[Idea|ideí]], fyzika opisuje a vyjavuje sa mimofilozofickými predstavami (cf. ).
== Parmenidova ontológia ==
 
Parmenidova ontológia je vyložená v Parmenidovom diele Peri fyseos.
== Hlavné písomné dielo ==
Parmenidova [[filozofia]] je vyložená v Parmenidovom diele ''Peri fyseós'' ([[Starogréčtina|starogr.]] "O prírode"). Ide o [[Báseň|poému]], v ktorej náučným, no zároveň [[Poézia|poetickým]] štýlom filozof tlmočí svoje myšlienky. Z tohto básnicky podaného [[Systém|systému]] sa nám do súčasnosti zachovali iba niektoré zlomky a ako je zvyčajné u predsokratikov, mnoho z ich [[Idea|ideí]] poznáme z filozofických reflexií [[Platón|Platóna]] a [[Aristoteles|Aristotela]].
 
''„Kone, ktoré ma viezli, ťahali ma tak ďaleko, ako si len moje srdce žiadalo, kým ma nepriviezli na onú slávnu cestu bohyne, ktorá vedie múdreho muža cez všetky miesta; po tej som išiel; po nej ma totiž viezli rozumné kone, ktoré ťahali voz, cestu mi však ukazovali devy. Rozpálená os v hlavici kolies vydávala zvuk ako píšťala - na oboch koncoch bola totiž hnaná dvoma vysústruhovanými kolesami - pretože slnečné devy, ktoré opustili príbytok Noci a rukami si sňali závoje z hláv, sa ponáhľali priviesť ma k svetlu.''
 
''Tam je brána, ktorou prechádzajú dráhy Dňa a Noci. Hore ju obklopuje nadpražie, dole kamenný prah. Sama brána, vysoko v éteri, je vyplnená mohutnými krídlami; k nim má striedavé kľúče Diké, bohyňa práva. Devy sa jej prihovárali lichotivými slovami a múdre ju presvedčili, aby rychle odtisla závoru na bráne. Keď sa kovové veraje spojené čapmi a klinmi striedavo otočili v jamkách, dvere sa rozleteli a uvoľnili široký otvor krídel; tadiaľ, rovno po ceste, viedli devy voz i kone.“'' {{chýba citácia}}
 
== Zdroje ==