Parmenides (filozof): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 58 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q125551) |
rozšírenie infoboxu, úprava úvodu do článku, rozšírenie sekcie o Parmenidovom diele |
||
Riadok 7:
|Dátum a miesto narodenia = asi [[540 pred Kr.]]
|Dátum a miesto úmrtia = asi [[470 pred Kr.]]
|Škola/tradícia = eleatská škola predsokratickej epochy
|Oblasť záujmu = [[Metafyzika]]; [[Gnozeológia]]
|Význačné idey = "Bytie je, nebytie nie je"; determinizmus, gnozeologický problém pravého a nepravého poznania, stanovenie predikátov absolútna, princíp totožnosti a princíp protikladnosti
|Ovplyvnený = [[Xenofanes z Kolofónu]], [[Pytagorejci|pytagorejci]], čiastočne [[Anaximandros]]
|Ovplyvnil = vývoj západnej epistemológie stanovením gnozeologického problému a vývoj metafyziky stanovením predikátov absolútna; tiež filozofa [[Martin Heidegger|Martina Heideggera]]
}}
'''Parmenides ''' alebo '''Parmenidés''' (* okolo [[540 pred Kr.]] – † [[470 pred Kr.]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] [[filozof]], predstaviteľ [[eleati|eleatskej]] školy.
Učenie Parmenida z Eley nadväzuje na učenie [[pytagorejci|pytagorejcov]] a učenie [[
[[Bytie]] ako také nemá začiatok ani koniec, je jedno a zahrňuje v sebe všetko, je mimo [[Čas|času]], bez minulosti a budúcnosti, jednoducho je v permanentnej prítomnosti.
[[Myslenie]] nie je čosi odlišné od bytia, ale je samotným bytím, pretože bytie je obsahom myslenia a z neho vyplýva [[pravda]], kým predmetom [[Zmyslové vnímanie|zmyslov]] využívajúcich jedine mnohosť vecí, je vždy čosi, čo sa len stáva a zaniká, a teda čosi, čo nie je, a preto zmysly sú prameňom ustavičných chýb a omylov. Bytie je mimo každej [[Potencialita|potenciality]] a nepodlieha procesu vznikania. Slovo ''bytie'' a slovo ''je'' majú ten istý význam. Nemajú nič spoločné so žiadnym iným určením a musí sa do nich zmestiť každé iné určenie.
Bytie je čosi reálne a má spojenie so zmyslovým svetom, pretože vo všeobecnosti svet obsahuje v sebe bytie a pojem bytia sa môže použiť na určenie pojmu sveta. Bytie je [[telo]] i [[duša]], veci viditeľné i neviditeľné, zem, [[voda]] i [[vzduch]], jedným slovom všetko.
Poznanie sa delí na
Poznanie sa delí na dialektiku, zakladajúcu sa na pravde bytia, a fyziku, ktorú tvoria len DOXAI (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním. Výsledky dialektiky sa vyznačujú nevyhnutnosťou a nemeniteľnosťou, výsledky fyziky sú relatívne a podliehajú zmenám. Dialektika odhaľuje svet ideí, fyzika opisuje a vyjavuje sa mimofilozofickými predstavami (cf. ).▼
* [[Dialektika|dialektiku]], zakladajúcu sa na pravde bytia,
* [[Fyzika|fyziku]], ktorú tvoria len "doxai" (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním.
▲
== Hlavné písomné dielo ==
Parmenidova [[filozofia]] je vyložená v Parmenidovom diele ''Peri fyseós'' ([[Starogréčtina|starogr.]] "O prírode"). Ide o [[Báseň|poému]], v ktorej náučným, no zároveň [[Poézia|poetickým]] štýlom filozof tlmočí svoje myšlienky. Z tohto básnicky podaného [[Systém|systému]] sa nám do súčasnosti zachovali iba niektoré zlomky a ako je zvyčajné u predsokratikov, mnoho z ich [[Idea|ideí]] poznáme z filozofických reflexií [[Platón|Platóna]] a [[Aristoteles|Aristotela]].
''„Kone, ktoré ma viezli, ťahali ma tak ďaleko, ako si len moje srdce žiadalo, kým ma nepriviezli na onú slávnu cestu bohyne, ktorá vedie múdreho muža cez všetky miesta; po tej som išiel; po nej ma totiž viezli rozumné kone, ktoré ťahali voz, cestu mi však ukazovali devy. Rozpálená os v hlavici kolies vydávala zvuk ako píšťala - na oboch koncoch bola totiž hnaná dvoma vysústruhovanými kolesami - pretože slnečné devy, ktoré opustili príbytok Noci a rukami si sňali závoje z hláv, sa ponáhľali priviesť ma k svetlu.''
''Tam je brána, ktorou prechádzajú dráhy Dňa a Noci. Hore ju obklopuje nadpražie, dole kamenný prah. Sama brána, vysoko v éteri, je vyplnená mohutnými krídlami; k nim má striedavé kľúče Diké, bohyňa práva. Devy sa jej prihovárali lichotivými slovami a múdre ju presvedčili, aby rychle odtisla závoru na bráne. Keď sa kovové veraje spojené čapmi a klinmi striedavo otočili v jamkách, dvere sa rozleteli a uvoľnili široký otvor krídel; tadiaľ, rovno po ceste, viedli devy voz i kone.“'' {{chýba citácia}}
== Zdroje ==
|