San Francisco Renaissance: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Vývoj: wikilinky |
d rozšírenie |
||
Riadok 22:
Snyder a Whalen spolu s [[Michael McClure|Michaelom McClurem]] patrili k básnikom, ktorí sa zúčastnili škandalóznej čítačky poézie v Six Gallery v [[1955]]. Má sa za to, že táto udalosť, ktorá bola spropagovaná vďaka súdnemu procesu, odštartovala literárny vývoj bítnickej vlny trvajúci do vzniku hnutia [[hippies]]. Udalosť opisuje [[Jack Kerouac]] vo svojom románe [[Dharmovi tuláci]] v jeho druhej kapitole.
==Vplyv==
Filozof a spisovateľ [[Alan Watts]] majúci základňu v [[San Francisco Bay Area]] spomína vo svojej autobiografii, že okolo roku [[1960]] bolo čosi nové na ceste, v náboženstve, hudbe, morálke a sexualite, vzťahu k prírode a príjemnom životnom štýle. (pozri Watts, In My Own Way)
Niektorí hudobní textári prichádzajúcej rockovej generácie šesťdesiatych rokov a neskôr čítali a oceňovali spisovateľov ako Kerouac, Snyder, McClure, Ferlinghetti a Ginsberg. [[Bob Dylan]] to spomínal v rozhovoroch tiež. Hudobná vlna šesťdesiatych rokov priniesla „San Francisco Sound“. Na ňu mali veľmi určitý vplyv autori hnutia „San Francisco Renaissance“, tiež však aj na celkový nový životný štýl, ktorý sa začal meniť na Západnom pobreží.
Tzv. undergroundová tlač, ktorá sa rozvíjala v Amerike v šesťdesiatych rokoch, mala jeden zo svojich najzaujímavejších a najmalebnejších príkladov „San Francisco Oracle“, na ktorý reflektovala kultúra hippies. Oracle poskytovalo veľa priestoru pre spisovateľov ako Gary Snyder, Allen Ginsberg, Lawrence Ferlinghetti, Michael McClure a ďalší bítnici.
[[Martin Scorsese]] natočil dokumentárny hudobný film „The Band“, v ktorom uvádzal dve dôležité postavy bítnickej scény Lawrence Ferlinghettiho a Michaela McClura. Tento film mal veľký ohlas v neskorších šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch [[20. storočie|20. storočia]].
| |||