Staroruské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 19 bajtov ,  pred 8 rokmi
d
typo, replaced: - →  –  (5), regulérn → regulárn
d (→‎Zdroj: interwiki)
d (typo, replaced: - →  –  (5), regulérn → regulárn)
'''Staroruské kniežatstvá''' sú kniežatstvá, ktoré existovali na území [[Ruská federácia|Ruska]] po rozpade [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] v období feudálnej rozdrobenosti v [[12. storočie|12.]] -  – [[15. storočie|15. storočí]].
 
{| class="wikitable"
Po tom ako sa v [[11. storočie|11. storočí]] objavili zvláštne praktiky kniežat [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], ktoré rozdeľovali územia svojim synom a príbuzným sa v druhej štvrtine [[12. storočie|12. storočia]] [[Kyjevská Rus|Staroruský štát]] fakticky rozpadol.
 
Jednou z hlavných príčin bolo to, že kniežatá sa snažili získať si ekonomickú a politickú nezávislosť na [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] a zároveň chceli mať plnú kontrolu nad svojím územím. Vo všetkých oblastiach okrem [[Novgorodská republika|Novgorodskej republiky]], v ktorej malo kniežatstvo vojenský charakter, sa panovníkmi stali kniežatá z rodu [[Rurikovci|Rurikovcov]]. Mali vysoké štátne, zakonodárne a súdnické funkcie. Opierali sa o vládny aparát, ktorého členmi boli ľudia z osobitej služobnej vrstvy. Za svoje služby kniežaťu dostávali časť peňazí z rozpočtu kniežatstva a tiež z dobývania nových území. Šľachta sa prakticky stala vazalom kniežaťa. Spolu s miestnym duchovenstvom vytvorila štátny orgán -  – šľachtickú dumu ([[ruština|po rusky]]: ''Боярская дума'').
 
Knieža bolo najvyšším vlastníkom celej pôdy v kniežatstve. Časť z nej patrila jemu, a to na základe osobného práva moci (tzv. domen). Pre cirkev a šľachtu sa panovník stal vládcom na území, ktoré im dal do prenájmu.
 
Sociálno-politická štruktúra [[Ruská federácia|Ruska]] v období rozdrobenosti štátov sa zakladala na zložitom systéme suverenity a podriadenia. Bola zakotvená v tzv. feudálnej hierarchii. Na vrchu tejto feudálnej hierarchie stálo knieža (do [[12. storočie|12. storočia]] knieža z kievského trónu, neskôr tento status dostali kniežatá [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|rostovsko-suzdaľského]] a [[galicko-volynské kniežatstvo|galicko-volynského kniežatstva]]). Pod ním stáli kniežatá veľkých kniežatstviev ([[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]], [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Rostovsko-suzdaľské kniežatstvo|Rostovsko-suzdaľského]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Galické kniežatstvo|Galického]], [[Riazanské kniežatstvo|Riazanského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]) a ešte nižšie boli panovníci jednotlivých kniežatstiev, ktoré boli vnútri každého kniežatstva. Na poslednom stupni tejto hierarchie boli netitulovaní ľudia -  – šľachta a ich vazali.
 
== Začiatok rozpadu kniežatstiev ==
Od polovice 11. storočia sa začal proces rozpadu veľkých kniežatstiev. v [[12. storočie|12. storočí]] a v prvej polovici [[13. storočie |13. storočia]] tento smer nadobudol všeobecnejší charakter. Okrem územia [[Novgorodská republika|Novgorodskej republiky]], ktorá si v priebehu celej svojej existencie zachovala politickú celistvosť sa rozpadli všetky ostatné kniežatstvá.
 
V podmienkach feudálnej rozdrobenosti mali veľký význam tzv. celoruské a regionálne zjazdy kniežat, na ktorých sa riešili vnútropolitické (rozpory medzi kniežatami) a zahraničné (bitky s okolitými štátmi) otázky. Nestali sa však stálimi a regulérneregulárne činnými politickými inštitúciami, ktoré by mohli proces rozpadu [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]] spomaliť alebo celkom zastaviť.
 
V období tatárskych vpádov bolo územie [[Ruská federácia|Ruska]] rozdelené na mnoho malých kniežatstiev, ktoré neboli schopné postaviť sa na odpor agresora. [[Tatári]] vyplienili juhozápadnú časť krajiny (územia [[Pinské kniežatstvo|Pinského]], [[Polacké kniežatstvo|Polackého]], [[Vladimírsko-volynské kniežatstvo|Vladimírsko-volynského]], [[Kyjevské kniežatstvo|Kyjevského]], [[Černigovské kniežatstvo|Černigovského]], [[Pereslavské kniežatstvo|Pereslavského]] a [[Smolenské kniežatstvo|Smolenského kniežatstva]]), ktoré v [[13. storočie|13.]] -  – [[14. storočie|14. storočí]] patrili [[Litva|Litve]] a tiež [[Galické kniežatstvo|Galického kniežatstva]] patriace [[Poľsko|Poľsku]]. Iba [[Vladimírske kniežatstvo|Vladimírske]] a [[Riazanské kniežatstvo]] s [[Novgorodská republika|Novgorodskou republikou]] si udržali v tomto období samostatnosť.
 
Práve tieto územia sa v [[14. storočie|14.]] -  – [[16. storočie|16. storočí]] stali základom pre vznik územia jednotného [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie - 1721)|Moskovského štátu]].
 
== Pozri aj ==
74 747

úprav