Obrnený transportér: Rozdiel medzi revíziami

'''Obrnené transportéry''' (skrátene '''OT''', {{eng|Armoured Personnel Carrier, APC}}) predstavujú kategóriu [[obrnené vozidlo|obrnených vozidiel]] určených na prepravu [[pechota|pechoty]] na [[bojisko|bojisku]]. Základnú výzbroj OTobrnených transportérov tvoria spravidla [[guľomet]]y, no môže byť doplnená o ďalšiu špecializovanú výzbroj ([[mínomet]]y, riadené protitankové strely a i.). Na pohon sa používajú pásové aj kolesové [[podvozok|podvozky]].

Obrnené OTtransportéry sa postupom času stali jednou zo základných súčastí výzbroje moderných [[armáda|armád]]. Medzi dnes používané typy patria [[M113]] ([[Spojené štáty|USA]]), [[FV431]] ([[VeľkáSpojené Britániakráľovstvo]]), [[Véhicule de l'Avant Blindé|VAB]] ([[Francúzsko]]), vozidlá série [[BTR]] ([[Sovietsky zväz]]/[[Rusko]]), [[Boxer MRAV|Boxer]] ([[Holandsko]]/[[Nemecko]]), [[TATRAPAN]] ([[Slovensko]]) a i.

Počas [[Prvá svetová vojna|1.prvej svetovej vojny]] bola do bojov nasadená nová kategória vojenských vozidiel – [[tank]]y. Krátko po prvom bojovom nasadení ich začali vojaci využívať na prepravu po bojisku. No táto [[taktika]] bola neprimerane riskantná, keďže [[vojak|vojaci]] na [[korba|korbách]] tankov boli ľahko zraniteľní (aj tak sa ale možno s prepravou pechoty na korbách tankoch stretnúť aj v neskorších i súčasných konfliktoch). Preto sa začalo s vývojom obrnených vozidiel, ktoré by slúžili na prepravu vojakov na bojisku. Ako prvý vznikol upravený britský tank [[Mark V]] avšak za prvý obrnený transportér sa považuje [[Mark IX]] vyvinutý v roku [[1918]].

V časoch [[Druhá svetová vojna|2.druhej svetovej vojny]] sa používali v roli obrnených transportérov polopásové vozidlá ako americký [[M3]] či nemecký [[SdKfz 251]]. Ďalší pokrok predstavoval britský [[Universal Carrier]] vyrábaný do roku [[1960]]. Síce počas 2. svetovej vojny nedošlo k zavedeniu do výzbroje žiadneho špecializovaného OTobrneného transportéra, no skúsenosti s novým spôsobom vedenia boja jednoznačne dokázali nutnosť vývoja takýchto vozidiel.

Podobne ako pri [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|BVP]], aj pri OT siahajú počiatky vývoja ku kanadským vozidlám [[Kangaroo]]. Šlo o samohybné húfnice [[M7 Priest]] z ktorých boli odstránené hlavnehúfnice a uvoľnený priestor bol prispôsobený na prepravu osôb. Spojené štáty neskôr vyvinuli typ [[M113]], ktorý sa dostal do povedomia verejnosti počas [[Vietnamská vojna|vojny vo Vietname]]. Najväčším nedostatkom sa ukázala byť absencia ochrany strelca, čo sa naplno prejavilo počas [[bitka o Ap Bac|bitky o Pa Bac]]. Následne vznikli improvizvané nadstavby, ktoré mali čo najlepšie chrániť strelca pred paľbou ľahkých zbraní a šrapnelmi. Modernizované M113 slúžia dodnes v armádach po celom svete ako lacnejšia alternatíva [[Bojové vozidlo pechoty (kategória obrnených vozidiel)|bojových vozidiel pechoty]], ktorým majú relatívne blízko. V Sovietskom zväze (neskôr Rusku) vznikla séria vozidiel BTR: [[BTR-40]], [[BTR-152]], [[BTR-60]], [[BTR-70]], [[BTR-80]], [[BTR-90]], ktorých vývoj pokračuje aj na začiatku [[21. storočie|21. storočia]].

Väčšina OTobrnených transportérov má [[Vznetový spaľovací motor|dieselovú pohonnú jednotku]], často prevzatú z civilných nákladných vozidiel alebo [[autobus]]ov (americký OT M113 má motor od firmy [[General Motors]] ktorý sa používa aj v autobusoch).

Rozšírenou vlastnosťou medzi OTobrnených transportérov je schopnosť plavby. Vozidlá s pásovým podvozkom sú vo vode poháňané pohybom pásov, zatiaľčo vozidlá s kolesami majú vodné trysky. Prekonanie vodných plôch vyžaduje vhodné vstupné aj výstupné body, pričom rýchlosť plavby sa pohybuje v rozmedzí 3 – 6 km/h.

[[Pancierovanie]] OTobrnených transportérov pozostáva z [[oceľ|ocele]] alebo [[hliník]]a. Jeho úlohou je ochrana posádky pred ľahkými paľnými zbraňami a šrapnelmi. Narozdiel od BVP OTobrnené transportéry neposkytujú adekvátnu ochranu voči [[protitanková zbraň|protitankovým zbraniam]]. Niektoré modely poskytujú ochranu aj proti účinkov [[ZHN|zbraniam hromadného ničenia]].