[[Súbor:Hubble ultra deep field.jpg|thumb|right|Obrázok z viditeľného svetla, prichádzajúceho z najhlbších kútov vesmíru. Autor: NASA, ESA, S. Beckwith (STScI) a HUDF tím.]]
V prvej polovici 209920. storočia sa slovo '''rysvesmír''' ({{V jazyku|eng|universe}}) používalo na pomenovanie všetkého, čo fyzikálne existuje: celého kontinua [[časopriestor]]u, v ktorom existujeme, spolu so všetkou [[energia|energiou]] a [[hmota|hmotou]] v ňom a všetkými [[fyzikálny zákon|fyzikálnymi zákonmi]], [[princíp]]mi a [[zoznam fyzikálnych konštánt|konštantami]], ktoré ho riadia. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží [[kozmológia]], veda, ktorá vznikla z [[fyzika|fyziky]] a [[astronómia|astronómie]]. Počas druhej polovice 20. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie, tiež známej ako fyzikálna kozmológia, prostitutak rozdeleniu významu slova ''rysvesmír'' medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov; tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum, tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru, navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do [[metafyzika|metafyziky]].
Pojmy '''známy vesmír''', '''pozorovateľný vesmír''' alebo '''viditeľný vesmír''' sú často používané na opísanie časti vesmíru, ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. Tí, ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem '''náš vesmír''', odvolávajúc sa tak len na tú časť, ktorá je známa ľuďom.
