Ján Karolček: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lenka64 (diskusia | príspevky)
d defaultsort
rozšírenie, infobox, kategórie, aktualizácia
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Ján Karolček''' (* [[21. október]] [[1912]]) bol slovenský [[lekár]], [[mikrobiológia|mikrobiológ]], prednosta pobočky Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu pre mikrobiológiu a [[epidemiológia|epidemiológiu]].
| Meno = Ján Karolček
| Rodné meno =
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Veľkosť portrétu =
| Popis =
| Dátum narodenia = {{dnv|1912|10|21}}
| Miesto narodenia = [[Jalovec]]
| Dátum úmrtia = <!-- {{duv|1995|10|13|1912|10|21}} -->
| Miesto úmrtia =
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Národnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Známa vďaka =
| Alma mater =
| Profesia = [[lekár]], [[mikrobiológ]]
| Aktívne roky =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
}}
 
V roku [[1931]] [[maturita|maturoval]] na [[Gymnázium|Gymnáziu]] [[Michal Miloslav Hodža|M.M.Hodžu]] v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]].
 
'''Ján Karolček''' (* [[21. október]] [[1912]], [[Jalovec]], okres [[Liptovský Mikuláš]]– † [[13. október]] [[1995]] ) bol slovenský [[lekár]], [[mikrobiológia|mikrobiológ]], zakladateľ a riaditeľ Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave, venoval sa bohatej vedecko-výskumnej, vedecko-organizačnej a pedagogickej práci v odbore lekárskej mikrobiológie, najmä problematike bakteriálnych črevných nákaz.
 
==Životopis==
Narodil sa a vyrástol v skromných pomeroch horárskej rodiny. Stredoškolské štúdiá dokončil na gymnáziu v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]] a v roku 1940 získal titul doktora všeobecného lekárstva na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Komenského univerzite v Bratislave ]].
 
Po krátkom pôsobení na internom oddelení v Ružomberku sa stal asistentom na mikrobiologickom oddelení Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu v Bratislave, kde pracoval pod vedením prof. V. Muchu a [[Dionýz Blaškovič|MUDr. Blaškoviča ]]. V júli 1942 bol dočasne vyslaný na epidemickú pohotovosť do Prešova, kde dobudoval a osem mesiacov viedol mikrobiologické laboratórium a uskutočnil tu izoláciu prvých kmeňov Shigella shigae ako pôvodcu epidémií s vysokou úmrtnosťou.
 
V roku 1945 bol pridelený do nemocnice v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde viedol mikrobiologické oddelenie. Tu v podmienkach veľmi skromného vybavenia zabezpečoval mikrobiologickú diagnostiku a vykonával protiepidemické opatrenia v ťažkých časoch konca vojny a tesne po nej. Laboratórium oddelenia sa stalo základom pre pobočku Štátneho zdravotno-sociálneho ústavu pre mikrobiológiu, ktorú viedol až do júna 1949 ako aj pobočku ŠZSÚ pre epidémiológiu a sociálnu hygienu. Zlúčením týchto zariadení potom vznikla Krajská hygienická stanica. Započína s budovaním Krajskej transfúznej stanice.
 
V júli 1949 po úspešnom splnení zverečných úloh (okrem iného boli zvládnuté aj epidémie dyzentérie a iných črevných nákaz a epidémie škvrnitého týfu) sa vracia do Bratislavy, kde sa najprv ujíma vedenia oddelenia pre klinickú mikrobiológiu a od roku 1951 preberá funkciu vedúceho mikrobiologického odboru ŠZÚ. Popri diagnostickej práci sa venuje výskumu niektorých problémov, napr. nálezy a význam kmeňov Pasteurella multocida v chronických zápalových procesoch dýchacích ciest, antibakteriálne účinky niektorých prírodných látok a bakteriálnych produktov a i. Stojí pri kolíske novo sa zakladajúceho Ústavu epidemiológie a mikrobiológie, oblastného ústavu pre Slovensko a od júna 1952 vykonáva post riaditeľa novozaloženého Ústavu epidemiológie a mikrobiológie - oblastného ústavu pre Slovensko, ktorý sa pod jeho vedením stal v roku 1964 výskumným ústavom. Na čele Výskumného ústavu epidemiológie a mikrobiológie v Bratislave zotrval až do roku 1978, kedy ústav spolu s ďalšími ústavmi hygienického zamerania splynul vo Výskumný ústav preventívneho lekárstva (neskorší Ústav preventívnej a klinickej medicíny).
 
Pod jeho vedením vyrástli vo Výskumnom ústave epidemiológie a mikrobiológie desiatky vedeckých a odborných pracovníkov a úspešne sa riešili aktuálne problémy v [[mikrobiológia|mikrobiológii]], [[epidemiológia|epidemiológii]] a [[imunológia|imunológii]]. V rokoch 1957 - 1987 ako externý vedúci katedry mikrobiológie ILF v Bratislave rozširuje svoju činnosť o bohatú pedagogickú prácu.
 
V júni 1961 habilitoval na [[LF UK]] v Bratislave v odbore lekárskej mikrobiológie a v 1974 získal hodnosť doktora lekárskych vied.
 
Najzávažnejšiu časť neskoršieho obdobia vedecko-výskumnej práce predstavujú práce zamerané na imunologický výskum týfového bacilonosičstva a [[týfová infekcia|týfovej infekcie]] so zreteľom na štúdium patogenézy nosičstva a podstaty humorálnej imunity pri brušnom týfe, výskum experimentálnej terapie nosičstva, ochranného [[očkovanie|očkovania]] proti týfu a metód na hodnotenie protitýfových vakcín. Významné sú poznatky zo štúdia ekológie a biologických vlastností s osobitým zreteľom na toxigénne vlastnosti necholerových vibrií a aeromonád, ktoré znamenajú príspevok k objasneniu ich etiopatogenetického významu pre človeka.
 
Venoval sa aj vedecko-organizačnej práci. Zastával početné a dôležité funkcie v rôznych odborných spoločnostiach, organizáciách, komisiách a pracovných skupinách.
 
V rámci pomoci iným krajinám pôsobil v roku 1955 ako expert Ministerstva zdravotníctva ČSR pri budovaní mikrobiologickej služby v Albánsku a v rokoch 1965-1967 ako expert SZO pri budovaní epidemiologickej a mikrobiologickej služby vo Východnom Pákistane (t.č. Bangladéš).
 
==Funkcie a členstvá==
*predseda Poradného zboru hlavného hygienika SSR pre rozvoj mikrobiológie
*koordinátor hlavnej úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky Výskum vybraných črevných nákaz
*koordinátor hlavnej úlohy štátneho programu technického rozvoja Riešenie aspektov ochrany vody Dunaja pred znečistením - spolupráca s OSN-SZO
*člen Poradného zboru KP 7 - Infekčné ochorenia v rámci RVHP
*člen pracovnej skupiny pre antibiotiká Poradného Zboru hlavného hygienika
*predseda hlavnej odborovej komisie - III - 2 - Črevné nákazy
*koordinátor PK - III - 1 - Bakteriálne črevné nákazy
*člen Vedeckej rady MZd SSR a MZ ČSR
*člen Vedeckej rady pre veterinárnu laboratórnu a klinickú diagnostiku
*člen Vedeckej rady Inštitútu lekárov a farmaceutov
*člen Komisie obhajoby kandidátskych dizertačných prác z mikrobiológie na LF UK v Bratislave
*člen Komisie obhajoby doktorských dizertačných prác z mikrobiológie na LF UK v Bratislave
*člen Medzinárodnej epidemiologickej spoločnosti IKA
*predseda Slovenskej i Československej mikrobiologicko-epidemiologickej spoločnosti
*podpredseda sekcie mikrobiológov a epidemiológov Purkyňovej spoločnosti
*člen Redakčnej rady časopisu Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie
*a mnohé iné
 
==Čestné tituly a osvedčenia==
*1959 - vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“
*1973 - vyznamenanie „Za zásluhy o výstavbu“
*1972 - pamätná medaila pri 20. výročí založenia hygienickej služby
*1972 - strieborná plaketa Slovenskej lekárskej spoločnosti
*1976 - pamätná medaila Za zásluhy o rozvoj socialistického zdravotníctva
*1976 - pamätná medaila pri príležitoti 25. výročia socialistického veterinárstva
*1978 - medaila k 50. výročiu založenia KSČ
 
==Publikačná činnosť==
viac ako 100 vedeckých a odborných publikácií v domácej aj zahraničnej tlači
*Karolček, Ján. Problems of Anti-Typhoid Immunitym and Protective Vaccination againts Typhoid. Bratislava; Flushing [N.Y.]: SAV; Medical Examination, 1969. 153, [1] s.
*Handbuch der inneren Erkrankungen, Band 5 Infektionskrankheiten. Jena: Gustav Fischer, 1983. 956 s. - 2 kapitoly v knihe
*Špeciálna epidemiológia. Martin: Osveta, 1985. - 16 kapitol v knihe
*10 záverečných výskumných správ
 
==Literatúra==
# ŠTEFANOVIČ, Ján. Doc. MUDr. Ján Karolček, DrSc., 75-ročný. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1987, roč. 36, č. 6, s. 371. ISSN 0009-0522.
# ČERVENKA, Juraj. K životnému jubileu doc. MUDr. Jána Karolčeka, DrSc. In: Lekársky obzor. 1987, roč. 36, č. 12, s. 740-742. ISSN 0457-4214.
# ČERVENKA, Juraj. Doc. MUDr. Ján Karolček, DrSc., 70-ročný. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1983, roč. 32, č. 2, s. 118-119. ISSN 0009-0522.
# ODLER, Imrich. K šesťdesiatke doc.MUDr. Jána Karolčeka. In: Československá epidemiologie, mikrobiologie, imunologie. 1973, roč. 22, č. 1, s. 56-57. ISSN 0009-0522.
# ČERVENKA, Juraj. Doc. MUDr. Ján Karolček päťdesiaťročný. In: Lekársky obzor. 1963, roč. 12, č. 1, s. 55. ISSN 0457-4214.
 
==Externé odkazy==
http://www.vzbb.sk/sk/historia/karolcek_jan_zivotopis.pdf
{{DEFAULTSORT:Karolček, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí medici]]
[[Kategória:Narodenia v 1912]]
[[Kategória:Slovenskí lekári]]
[[Kategória:Slovenskí hygienici]]
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]