Verzia z 15:47, 23. máj 2005 upraviť Brona (diskusia \| príspevky) 187 editací →‎Mechanické vlastnosti: preklad termodynamickej stability ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 18:05, 28. máj 2005 upraviť vrátiť Brona (diskusia \| príspevky) 187 editací optické vlastnosti Ďalšia úprava →
Riadok 3: [[Image:Brillanten.jpeg\|thumb\|250px\|Brúsené diamanty]] Nerast '''diamant''' je kryštalická forma [[uhlík]]a (ďalšími formami uhlíka sú [[~~tuha~~grafit]] ~~alebo [[grafit]]~~(tuha) a umelo vytvorené [[fullerén]]y). Diamanty sú známe svojimi výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, najmä tvrdosťou (slovo ''diamant'' je odvodené z gréckeho slova αδάμας, adamas, nepremožiteľný) a vysokou disperziou svetla. Vďaka týmto a ďalším vlastnostiam je diamant veľmi žiadaný v klenotníctve a na priemyselné použitie. Pretože k vzniku diamantu je potrebný obrovský tlak a vysoké teploty, nachádzajú sa predovšetkým tam, kde žeravá [[magma]] z hĺbky aspoň 150 km pod povrchom Zeme vystúpila k povrchu a stuhla. Väčšina diamantov sa ťaží v strednej a južnej [[Afrika\|Afrike]], aj keď významné náleziská boli tiež objavené v [[Kanada\|Kanade]], [[Rusko\|Rusku]], [[Brazília\|Brazílii]] a [[Austrália\|Austrálii]]. Ročne sa vyťaží asi 130 miliónov [[karát]]ov (26 000 kg) diamantov v celkovej hodnote takmer 9 miliárd dolárov. Navyše sa ročne umelo vyrobí štyrikrát viac [[priemyselný diamant\|priemyselných diamantov]]. Vďaka svojej tvrdosti a optickým vlastnostiam sú diamanty veľmi žiadané na výrobu šperkov. Diamanty používané ako drahokamy sú zrezané a vybrúsené do tvaru špeciálneho mnohostenu, ktorý zvýrazní ich atraktívny vzhľad. Nakoľko sú diamanty veľmi tvrdé, dajú sa výborne leštiť a sú odolné voči poškrabaniu (iba iný diamant môže poškrabať diamant). Diamanty lámu svetlo na dúhové farby, za čo sú oddávna obdivované. Kvalita diamantov sa určuje podľa karátov, čistoty, farby a rezu. Už pred 2 500 rokmi boli diamanty považované za drahokami v [[India\|Indii]]. Ich popularita sa zvýšila, keď boli objavené nové tvary výbrusu, ktoré lepšie zvýraznia kvality diamantu. Riadok 19: === Mechanické vlastnosti === '''Kryštálová štruktúra''': Diamanty zvyčajne kryštalizujú v kubickej kryštalickej mriežke a obsahujú [[atóm\|atómové]] väzby v tvare štvorstenu. Zriedkavá druhá forma diamantu má hexagonálnu symetriu. Usporiadanie atómov do štvorstenu je príčinou mnohých vlastností diamantu. Tuha (grafit) má na rozdiel od diamantu atómy uhlíka usporiadané do hexagonálnej mriežky, čo spôsobuje veľký rozdiel vo fyzikálnych vlastnostiach. Grafit veľmi mäkký, tmavosivý nepriehľadný minerál. '''Tvrdosť''': Diamant je najtvrdší prírodný materiál. Má najvyššiu tvrdosť 10 v Mohsovej stupnici tvrdosti. V rôznych testoch dosahuje absolútnu tvrdosť v rozmedzí 167 až 231 gigapascalov. Tvrdosť diamantu bola je známa od antických čias, odkiaľ pochádza jeho meno. Široké priemyslené využitie diamantu je založené na jeho výnimočnej tvrdosti. Diamant možno použiť na leštenie a rezanie ľubovoľného materiálu, vrátane iných diamantov. Tvrdosť diamantu tiež prispieva k tomu, že je obľúbený ako drahokam. Pretože je ho možné poškrabať iba iným diamantom, dlho si zachováva lesklý povrch aj pri dennom nosení. Preto sa v mnohých krajinách často používa na zásnubných a svadobných obrúčkach, ktoré sa nosia každý deň. Riadok 27: '''Farba''': Diamanty sa vyskytujú v rôznych priehľadných farebných odtieňoch: bezfarebné, biele, sivé, modré, žlté, oranžové, červené, zelené, ružové, hnedé, prípadne čierne. Zafarbenie diamantov je spôsobené prímesami alebo poruchami v štruktúre. Väčšina prímesí nahrázda atómy uhlíka v kryštalickej mriežke. Najčastejšia prímes je [[dusík]] spôsobujúci žlté alebo hnedasté zafarbenie diamantu. '''Termodynamická stabilita''': Pri bežnom atmosférickom tlaku sú diamanty menej stabilné ako grafit, takže ich rozklad na grafit je termodynamicky výhodný (δ''H'' = −2 kJ / mol). Vďaka veľkej energetickej bariére diamanty sú metastabilné, teda za normálnych okolností by ich rozklad na grafit trval veľmi dlhý čas (možno dlhšie ako vek vesmíru). Diamanty horia pri teplotách nad 800°C pri dostatočnom prístupe kyslíka. Horenie diamantov bolo preukázané koncom 18. storočia, ale zmienky sa datujú už dood čias starého Ríma. == Elektromagnetické vlastnosti== '''Optické vlastnosti''': Diamanty majú vysokú disperziu svetla, čiže dobre rozdeľujú svetlo na jednotlivé farby. Tento jav dodáva správne zrezaným diamantom ich atraktívny trblietavý vzhľad. Niektoré diamanty pod ultrafialovým svetlom vyžarujú fluorescenciu rôznych farieb, pri röntgenovom žiarení väčšina diamantov vyžaruje modrobiele, žltkasté alebo zelenkasté svetlo. Niektoré diamanty nemajú žiadnu fluorescenciu. [[Category:Nerast]]

Diamant: Rozdiel medzi revíziami