T-28: Rozdiel medzi revíziami

| motor = benzívnový 45,8L [[Mikulin M-17]] 12-válec

Prototyp tanku bol dokončený v roku 1931. Jednalo sa o prvý viacvežový tank v sovietskej armáde. Výzbroj bola inštalovaná v troch vežiach, v hlavnej bol kanón a dva guľomety. V dvoch menších vežiach sa nachádzalo po jednom guľomete. Vyrábať sa začal v októbri 1932. Vyrábal sa v Putilovskej továrni v Leningrade. Tank slúžil od roku 1933 v súlade s vtedajšou koncepciou tankového boja na priamu podporu pechoty a bol navrhnutý ako útočný tank k vytváraniu prielomov v nepriateľskej obrane, najmä na ničenie nepriateľských opevnených bodov. V boji mal spolupracovať s ťažkými tankami [[T-35]], s ktorými zdieľal veľké množstvo súčiastok. V roku 1938 bol tank modernizovaný inštaláciou silnejšieho kanóna [[L-10]] kalibru 76,2 mm do hlavnej veže a bol vyrábaný do roku 1940. Stroj prekonával svah so sklonom 43°, priekopa široká 270 cm, stena vysoká 97 cm, brod hlboký 80 cm.

2 tankové brigády vyzbrojené strojmi T-28 boli nasadené v [[zimná vojna|sovietsko-fínskej vojne]] na prelome rokov 1939 a 1940. Stroje utrpeli pri bojoch s fínskymi [[protitankový boj|protitankovými]] oddielmi silné straty. Ako nedostatočné sa ukázalo slabé [[pancierovanie]] strojov. Konštrukčná kancelária následne na základe bojových skúseností prikročila k modernizácií strojov a nové tanky vyrábané od roku 1940 pod označením T-28E a M niesli silnejší pancier a novú kónickú vežu z tankov T-35. Modernizované verzia mali pancier o sile 23 až 80 mm. Maximálna rýchlosť týchto tankov však klesla len na 23 km/h. Celkovo však bolo vyrobených iba niekoľko desiatok kusov tejto modernizovanej verzie. V továrni [[Charkovský traktorový závod|Charkovského traktorového závodu]] na modernizácii tohto typu súbežne pracoval tím mladých konštruktérov pod vedením Barykova a Cietsa. Súčasťou tohto tímu bol v tej dobe ešte neznámy [[Michail Koškin|M. Koškin]], budúci hlavný konštruktér stredného tanku [[T-34]].