Európa (mytológia): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Legobot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 50 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q165170)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
d wikilinky
Riadok 3:
'''Európa''' alebo '''Európé''' alebo zastarano '''Europe''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Εὐρώπη</span> – Európé, {{v jazyku|lat|''Europa''}}) bola dcéra sidonského kráľa [[Agénor (otec Európy)|Agénor]]a (v [[Publius Ovidius Naso|Ovidiových]] [[Metamorphoses (Premeny)|Premenách]] nazývaná "Agénorovna") a jeho manželky [[Télefassa|Télefassy]].
 
Kráľovská dcéra bola taká krásna, že sa do nej zahľadel sám [[Zeus]]. Vedel, že rada a často chodieva so svojimi družkami na pastviny kráľovských stád. Aby oklamal svoju manželku [[Héra (bohyňa)|Héru]], premenil sa na pekného bieleho býčka, krotkého, mierneho, s malými rožkami. Európa si ho hneď všimla, prekonala obavy, podala mu trs trávy, pohladila ho. Býček sa položil na bok do trávy a pohľadom ju priamo pozýval na posadenie. Európa neodolala. Hneď ako si sadla, býček s ňou pomaly išiel k moru, potom do neho vstúpil a prechádzal sa pri kraji. Za chvíľu ale postúpil do hlbšej vody a kým sa Európa spamätala, plával na šíre more. Breh sa rýchlo vzďaľoval a Európa bola vydesená. Držala sa ho za rohy, volala na svoje priateľky, plakala, ale márne. Zeus preplával more a na veľkom ostrove [[Kréta]] sa premenil späť na boha. Európa mu porodila troch synov: [[MinosMinós|Minoa]], ktorý sa neskôr stal krétskym kráľom, syna [[Sarpédón (syn Európy)|Sarpédóna]], ktorý sa stal kráľom [[Lýkia|Lykie]] a [[Radamanthys|Radamantha]], neskoršieho člena podsvetného súdneho tribunálu. Z vôle [[Zeus|Dia]] sa Európa vydala za krétskeho kráľa [[Asterios (krétsky kráľ)|Asteria]].
 
Jej meno nebolo nikdy zabudnuté, pripomína ju navždy názov svetadielu [[Európa]].
Riadok 9:
Jej bratia sa volali [[Kadmos]], [[Foinix (syn Agénora)|Foinix]], [[Kilix]], [[Fineus (syn Agénora)|Fineus]] a [[Thasos (syn Agénora)|Thasos]]. Keď bola Európa unesená, jej otec bol nešťastný a vyslal svojich synov, aby sestru hľadali a bez nej sa domov nevracali. Bratia blúdili svetom, ale márne. Domov sa nevrátili. Rovnako neúspešný bol najstarší z nich, [[Kadmos]]. Obrátil sa na veštiareň v [[Delfy|Delfách]], kde dostal odpoveď. Keď vyjde z Delf, uvidí mladú jalovičku a tú bude nasledovať. Kam si ona ľahne do trávy, má Kadmos založiť nové mesto a to bude jeho novým domovom. Stalo sa a Kadmos jalovičku nasledoval na veľkom kuse sveta. Keď si ľahla do trávy, vzdával vďaky bohom a chcel vzdať obeť vládcovi neba i zeme. Keď jeho služobníci šli pre živú vodu, v jaskyni v hlbokom lese narazili na hrozného draka, obľúbenca boha vojny [[Ares|Area]]. Drak služobníkov zahubil. [[Kadmos]] išiel po ich stopách, zbadal miesto tragédie a zaútočil statočne na draka veľkým balvanom, oštepom napusteným jedom a nakoniec ho ubodal.
 
Zjavila sa mu bohyňa [[Pallas Aténa|Aténa]], jeho ochrankyňa a povedala mu, aby zoral pôdu a zasielať dračie zuby. Z nich vyrastie ľud jeho budúceho kráľovstva. Keď to [[Kadmos]] urobil, z brázd sa vynárali ozbrojení muži, ktorí sa vzájomne pobili, zostalo ich nažive iba päť. Pridružili sa k Kadmovi a on s ich pomocou založil na tom mieste slávne mesto [[Téby (Bojócia)|Téby]]. Za zabitie draka musel Kadmos niekoľko rokov slúžiť [[Ares (boh)|Areovi]] a až potom sa mohol ujať vlády.
 
Dodnes je mýtus o únose Európy predmetom záujmu učencov i archeológov. Stále sa udržuje presvedčenie, že na [[Kréta|Kréte]] je treba hľadať počiatok európskej kultúry a Krétu mnohí považujú za "najväčšiu záhadu dejín".