Stoicizmus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
oprava predch. upravy |
||
Riadok 3:
Rozlišuje sa starší stoicizmus (jeho zakladateľom je [[Zenón z Kitia|Zenón z Kitia na Cypre]], ďalšími predstaviteľmi sú Kleanthes z Assu a Chryssipos z Apameie), stredný stoicizmus (zakladateľom je [[Panaitios (filozof)|Panaitios]], [[Poseidonios z Apameie]]) a mladší stoicizmus (niekedy sa hovorí aj novostoicizmus [[Lucius Annaeus Seneca]], [[Marcus Aurelius]] a ďalší).
Jadrom stoicizmu je učenie o blaženosti, podľa ktorého sa človek môže stať šťastným iba tak, že bude žiť v súlade s prírodou alebo rozumom a cnostne, ovládne svoje vášne, túžby a afekty, t. j. dosiahne stav [[apatia|apatie]] a [[aponia|aponie]], ako aj heroickú odovzdanosť a pokoj (athaumazia a ataraxia). Ľudská duša je súčasťou svetového celku, v ktorom vládne logos. Život človeka je predurčený a on sám ho nijako nemôže zmeniť. Filozofia ho učí zmieriť sa s touto skutočnosťou a prijať postoj rezignovanej múdrosti.
Vedúcou myšlienkou stoickej filzofie bola snaha nájsť a spracovať morálne zásady pre vtedajšieho človeka. V záujme tohto úsilia jej tvorcovia spočiatku nadväzovali na kynikov, považujúc [[Sokrates|Sokrata]], [[Antisténes z Atén|Antisténa]] a [[Diogenes zo Sinope|Diogena zo Sinope]] za svojich učiteľov.
| |||