Dážď: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 91.148.28.78 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Addbot |
||
Riadok 1:
'''Dážď'''
Dážď hrá hlavnú úlohu
Množstvo dažďových zrážok sa meria použitím [[zrážkomer]]a . Je vyjadrené ako hĺbka vody, ktorá sa nazbiera na plochom povrchu a meria sa s presnosťou na štvrtinu milimetra (0,25 mm) alebo stotinu palca (0,01 in). Niekedy sa udáva v [[liter|litroch]] na meter štvorcový (1 l/m² = 1 mm).
Padajúce kvapky dažďa sa často na obrázkoch vykresľujú v tvare slzy, dole okrúhlej a zužujúcej sa smerom nahor. Tento tvar je nesprávny (kvapky vody majú tento tvar iba v čase formovania a iba z niektorých zdrojov). Malé kvapky dažďa sú takmer [[guľa|guľaté]]. Väčšie sa splošťujú ako [[hamburger]]ové žemle; veľmi veľké majú tvar ako [[padák]]y. Zvyčajne majú dažďové kvapky priemer 1 až 2 mm. Najväčšie kvapky, ktoré dopadli na zem, boli zaznamenané nad [[Brazília|Brazíliou]] a [[Marshallove ostrovy|Marshallovými ostrovmi]] v roku [[2004]] - niektoré mali priemer až 10 mm. Veľkosť bola vysvetlená kondenzáciou vodnej pary okolo veľkých čiastočiek [[dym]]u alebo stretom viacerých kvapiek. Najdaždivejším miestom na Zemi je ostrov [[Kauai]] v [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovoch]], priemerné ročné zrážky predstavujú {{mm|12090|m}}, prší tu 350 dní v roku.<ref name="čeman">{{Citácia knihy
| priezvisko = Čeman
| meno = Róbert
| odkaz na autora =
| titul = Neživá príroda
| vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
| miesto = Bratislava
| rok = 1999
| isbn = 80-967723-9-2
| vydanie = 1
| strany =
| jazyk = slovensky
}}</ref>
[[Súbor:Rain on grass2.jpg|thumb|left|Dážď na tráve]]
Mnohé kultúry vyvinuli rôzne spôsoby ochrany pred dažďom ako napríklad [[dáždnik]]y a [[pršiplášť|pršiplášte]] a rôzne zariadenia na odvod dažďa ako [[odkvap]]y a odvodňovacie stoky. Mnoho ľudí uprednostňuje nevychádzať z domu počas daždivých dní, hlavne v [[trópy|tropických oblastiach]], kde je dážď obyčajne spojený s [[búrka]]mi. Dažďová voda môže byť zachytávaná na pitie alebo [[zavlažovanie]].
Zvyčajne má dážď [[Kyslosť|pH]] tesne pod 6, pretože jednoduchou [[adsorpcia|adsorpciou]] atmosferického [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] vzniká v kvapkách malé množstvo [[kyselina uhličitá|kyseliny uhličitej]]. V niektorých [[púšť|púštnych oblastiach]] sa vo vzduchu nachádza dostatok [[uhličitan vápenatý|uhličitanu vápenatého]], ktorý neutralizuje prirodzenú kyslosť zrážok a tie sú potom neutrálne až slabo zásadité. Dážď pod pH 5,6 sa považuje za [[kyslý dážď|kyslý]].
Řádek 11 ⟶ 26:
== Rozdelenie dažďov podľa pôvodu ==
* '''
* '''
* '''
== Kultúra ==
|