Fanariot: Rozdiel medzi revíziami

Fanarioti vo význame b boli vplyvná [[gréci|grécka]] [[diaspora]], vrátane [[helénizáciahelenizácia|helénizovanýchhelenizovaných]] [[Rumuni|Rumunov]], [[Arumuni|Arumunov]] a ortodoxných [[Albánci|Albáncov]]. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentná [[Konštantínopol (do roku 1453)|konštantínopol]]ská štvrť [[Fanar]] (''slovensky: maják''), kde mal svoje sídlo aj ekumenický [[patriarcha]]. Medzi fanariotmi boli aj potomkovia [[byzantská ríša|byzantskej]] aristokracie.

Fanarioti sa už od [[17. storočie|17. storočia]] postupne presadzovali v štátnej správe [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], najviac vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]], kde zastávali významné úrady. Vo svojich rukách však mali, spoločne s ostatnými mistnymi Grékmi aj ceľkový obchod Konštantinopola. Rodiny fanariotov boli medzi sebou sobášne prepojené. Väčšina z nich stála v opozícii voči [[Grécke povstanie|gréckemu povstaniu]], ktoré prepuklo v 20. rokoch [[19. storočie|19. storočia]]. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Napriek tomu sa hlavne mladší členovia Fanariotov k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku [[Filiki Eteria]] sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. [[Alexandros Ypsilantis]] a [[Dimitrios Ypsilantis]] či [[Alexandros Mavrokordatos]]). Alexandros Ypsilantis stál na čele vôbec prvého veľkého protiosmanského povstania vo [[Valašsko|Valašsku]], zatiaľ čo jeho brat Dimitrios patril medzi najvplyvnejších generálov a politikov počas gréckeho povstania.