Menelaos (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 46 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q171839) |
d wikilinky |
||
Riadok 1:
'''Menelaos''' alebo '''Meneláos''' ({{V jazyku|grc|''Μενέλαος''}} - Menelaos/iný prepis: Meneláos; [[latinčina|latinsky]] ''Menelaus'') je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn mykénskeho kráľa [[Atreus (mytológia)|Atrea]] a jeho manželky Aeropé. Bol kráľom v [[Sparta (starovek)|Sparte]].
Je známy ako jedna z hlavných postáv [[Homér]]ových eposov. Bol manželom ženy, pre ktorú sa viedla [[trójska vojna]] a Menelaos bol tým, kto k nej dal podnet. Nikto mu však jeho počínanie nevyčítal, obhajoval si svoju česť a právo a podnikol všetky kroky pre rokovania, ktoré by mohli viesť k zmieru. Keď aj potom bola vojna neodvratná, bol v nej statočným bojovníkom.[[Súbor:Helen Menelaus Louvre G424.jpg|thumb|[[Helena (Sparta)|Helena]] s Menelaoom a [[Afrodita]]. Detail starogréckej maľby na váze z obdobia rokov cca. 450–440 pred Kr.]]
Riadok 7:
Helena bola široko ďaleko preslávená krásavica, uchádzalo sa o ňu veľa urodzených a statočných mužov. Nápadníci sa skoro dostali do ozbrojených stretov, Helena sama si nakoniec vybrala Menelaa a mali spolu čoskoro dcéru [[Hermioné|Hermionu]]. Keď jej otec, kráľ Tyndareós zomrel, ona sama dosadila Menelaa na spartský trón. Doba jeho pokojnej vlády a rodinnej pohody však netrvala dlho.
Do Sparty prišiel syn kráľa [[Priamos|Priama]], trójsky princ [[Paris (mytológia)|Paris]], v sprievode svojho bratranca [[Aineias (mytológia)|Aineia]]. Stalo sa to potom, čo Paris rozhodoval v spore o "tej najkrajšej" medzi bohyňami [[Héra (bohyňa)|Hérou]], [[Pallas Aténa|Aténou]] a [[Afrodita|Afroditou]]. Zvolil tú tretiu, ktorá mu sľúbila lásku najkrajšej ženy. Tou ženou bola Helena. Kráľ Menelaos hostí privítal so všetkou pohostinnosťou a keď im predstavil svoju manželku, Paris sa do nej zamiloval na prvý pohľad a Helena mu bola taktiež naklonená.
Menelaos mal povinnosti na [[Kréta|Kréte]], zanechal preto svojich hostí na starosť manželke, ktorú nabádal, aby im vo všetkom vyhovela. Helena to vzala doslova: opustila manžela i malú dcéru a odplávala s Paridom do [[Trója|Tróje]]. Menelaos po návrate zistil, že okrem manželky odviezol Paris tiež jeho pokladnicu. To bola veľká urážka, išlo o česť muža, ale aj o hrubé porušenie zásad pohostinnosti. To nemohlo zostať nepotrestané. Menelaos sa preto vypravil do Mykén k bratovi Agamemnónovi so žiadosťou o pomoc.
Riadok 16:
Trójska vojna potom trvala dlhých desať rokov – v prvých deviatich sa [[Achájci]] úspešne vylodili na pobreží Tróje a obliehali mesto, ale útokom na mestské hradby nepriateľ odolával. Rozhodnúť mal až desiaty rok. Menelaos mal v boji za sebou už mnohé hrdinské činy, najviac sa však hovorilo o troch.
* Vojsko už bolo unavené a nespokojné z dlhých bezvýsledných bojov a tak na začiatku desiateho roka boli muži toho názoru, že ak majú vodcovia niečo proti sebe, nech si to aj medzi sebou vybavia sami, v boji na život a na smrť. A tak Menelaos prijal Paridovu výzvu k boju, nad ktorým držala ochrannú ruku bohyňa Afrodita. Menelaos sa ničoho nezľakol a bez väčších ťažkostí Parida porazil. Bol by ho aj zabil, ale Afrodita ho zakryla mrakom a odniesla na vlastných rukách do bezpečia.
* Druhým Menelaovým veľkým činom bola záchrana tela padlého hrdinu [[Patroklos (mytológia)|Patrokla]], [[Achilles (mytológia)|Achilleovho]] priateľa.
* Tretíkrát sa vyznamenal pri boji o hrad kráľa Priama. Bol jedným z bojovníkov, ktorí sa ukryli v [[trójsky kôň (história)|trójskom koni]], ľsťou sa tak dostali za hradby mesta a spôsobili jeho pád. Tam tiež v jednej zo spální zabil Parisovho brata [[Déifobos|Déifoba]], ktorý sa po smrti Paridovej oženil s Helenou. Menelaos si Helenu vybojoval späť a vrátil sa s ňou do Sparty ako víťaz. Helene nikdy nič nevyčítal, pretože jedine Parida vinil z jej únosu.
Cesta domov však nebola šťastná. Najprv pri ostrove [[Lesbos]] zničila búrka ich lode, pokračujúc v ceste im boh [[Apollón]] zabil kormidelníka [[Frontis (kormidelník)|Frontia]], neskôr im pri [[Kréta|Kréte]] ďalšia búrka väčšinu lodí potopila, iné roztrieštila o pobrežie. Menelaovu loď zahnal vietor až do ústia [[Níl]]u. Pretože tam neobetovali bohom, za trest museli ešte sedem rokov blúdiť [[Egypt]]om a Líbyou a ako sa dostali späť k Nílu tam im morský boh [[
Priviezli si vzácny darček, ktorý dostala Helena pri lúčení s manželkou egyptského kráľa: malú nádobku s čarovným odvarom. Kto ho vypil, zabudol na všetky predchádzajúce strasti. Tak Helena zabudla na svojich dvoch predchádzajúcich manželov a Menelaos na vojnové útrapy a blúdenie na ceste domov. Žili potom šťastní a dokonca boli po smrti z vôle bohov prenesení do [[Élysion|Elysia]], kde ich už žiadne pozemské trápenie nedostihlo.
| |||