Ján XI. (pápež): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Bot: Odstránenie 44 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q181959) |
d typo, replaced: 11 - 913 → 11 – 913 (5), - → – (2), 00-9 → 00 – 9, zbytok → zvyšok |
||
Riadok 27:
| Commons =
}}
'''Ján XI.''' ([[Latinčina|lat.]] ''Ioannes Undecimus''), vl. menom '''Johannes''' (* [[910]] ?, [[Rím]]
Životný príbeh Jána XI. je v histórii rímskokatolíckej cirkvi unikátny a napriek jeho dávnej histórii je pomerne dobre zdokumentovaný.
Riadok 33:
10. storočie v dejinách cirkvi patrilo k temným obdobiam. Časté striedanie pápežov, kupčenie s pápežským úradom, zasahovanie svetskej moci, dokonca vraždy pontifikov vrhali temné svetlo na najvyšší duchovný post. V dôsledku vnútorných svárov v rímskej spoločnosti prechádzal pápežský stolec od jedného pápeža na druhého podľa toho, ktoré z aristokratických zoskupení sa dostalo k moci.
Od počiatku storočia významnú úlohu v Ríme hrala rodina Theofilaktovcov. Hlavou tejto rodiny bol veliteľ armády [[Theofylakt I.]], ktorý v roku 904 presadil na pápežský stolec svojho blízkeho príbuzného Sergia (ako pápež [[Sergius III.]]). Ten začal svoj pontifikát tým, že svojho predchodcu [[Lev V.|Leva V.]] dal zavraždiť. Bezostyšne žil v konkubináte s Theofylaktovou dcérou Maroziou, vplyvnou rímskou senátorkou. Marozia sa aj vďaka trojnásobnému manželstvu stala najvplyvnejšou osobou v rímskej kúrii a fakticky dosadzovala za pápeža takého kandidáta, ktorý sa jej zdal najvhodnejší. Toto obdobie veľmi výstižne opísal vo svojom letopise istý mních:
{{citát|Moc v Ríme sa dostala v tej dobe do ženských rúk podľa proroctva: ženy budú vládnuť Jeruzalemu.}}
Riadok 39:
Podľa [[Liber Pontificalis]] a podľa biskupa a historika [[Luitprand z Kremony|Luitpranda z Kremony]] sa z ich nemanželského vzťahu narodil syn Johannes.
Maroziným pričinením sa po Sergiovi III. na Petrov stolec posadili úplne bezvýznamní pápeži: [[Anastáz III.]] (911
Od počiatku pontifikátu sa prejavil ako pápež, ktorý dbal na posilňovanie duchovného života veriacich. Svojimi privilégiami pre niektoré kláštory podnietil ich rozvoj.
Riadok 45:
I ďalší jeho život bol ovplyvnený zásahmi matky, ktorej záver života už nebol taký pompézny. Maroziin druhý syn [[Alberich II.|Alberich]], vyvolal proti jej moci v Ríme vzburu, počas ktorej bola ona i Ján XI. uväznení. Alberich sa stal faktickým rímskym diktátorom, ktorý si však v ničom nezadal s praktikami svojej matky. Sám sa postaral o to, aby v roku 955 sa po smrti [[Agapet II.|Agapeta II.]] stal pápežom jeho syn Oktavián (ako pápež [[Ján XII.]]).
Ján XI.
Obdobie, do ktorého spadá aj pontifikát Ján XI., napísalo hanebné stránky cirkevných dejín. Zrejme aj to stálo za vznikom legendy o žene na pápežskom stolci, [[Pápežka Jana|pápežke Jane]], ktorá údajne vládla v Ríme okolo polovice 9. storočia.
|