Devín (hrad): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 214:
Devínsky hrad za Pálfiovcov pomerne šťastne unikol osudu väčšiny slovenských hradov, nebol totiž po [[Satmársky mier|satmárskom mieri]] zničený. Čo však neurobili cisárske vojská, to vykonali [[Napoleon Bonaparte|napoleonovi]] granátnici v roku 1809.
V máji uvedeného roku Napoleon obsadil [[Viedeň]] a o mesiac nato jeho delostrelectvo z pravej strany Dunaja ostreľovalo Bratislavu. Ešte v tom istom roku Napoleon odtiahol a na odchode jeho vojaci vyhodili Devínsky hrad do vzduchu. Pálfiovci už nevynaložili väčšie úsilie na jeho opravu. Hrad postupne beznádejne chátral a správu devínskeho panstva preložili do [[Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. Hrad bol v ich majetku až do 21. januára 1939, kedy prešiel do rúk [[
Ešte prv sa však hradné ruiny povzniesli k novej sláve. Stali sa svedkom vzkriesenia ideí slávnej veľkomoravskej a slovanskej minulosti.
Riadok 236:
Už v nasledujúcom roku archeologický výskum na devínskom hradnom brale realizoval moravský bádateľ [[Innocenc Ladislav Červinka|I. L. Červinka]] (1869 - 1952). Výskumom hradiska získal materiál z [[Bronzová doba|ranej doby bronzovej]] a objavil zvyšky obydlí z [[Laténska doba na Slovensku|laténskej doby]]. V juhovýchodnej časti hradného návršia skúmal tzv. akropolu, kde odkryl základy kruhovej stavby, radový cintorín a základy budovy obdĺžnikového pôdorysu, ktorú pokladal za ruiny staroslovanského paláca. Svoje poznatky zverejnil v niekoľkých odborných prácach, napr. ''Děvín a Velehrad'' (1912) či vo svojom najvýznamnejšom diele ''Slované na Moravě a říše Velkomoravská'' (1928)<ref name="Devín06">{{Knižná referencia|autor=kol. autorov|názov=''Slovanský Devín''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1990|strana=23}}</ref>.
[[Obrázok:Devínsky hrad04.jpg|left|thumb|200px|Južné bralo Devínskeho hradu. V dolnej časti gotický portál zabezpečujúci vstup do tzv. tunelovej jaskyne]]Významný podiel na odkrývaní histórie Devínskeho hradu mal iný český archeológ - akademik [[Jan Eisner]] (1885 - 1967). Na nádvorí stredného hradu objavil v roku 1936 základy rímskej stavby zo 4. storočia po Kr. a niekoľko desiatok hrobov v juhovýchodnej časti hradného areálu. Profesor Eisner sa okrem bádateľstva venoval aj organizátorskej činnosti. Jeho zásluhou sa podarilo prevziať hradný areál do štátnej správy. 29. októbra 1932 sa hradné zrúcaniny stali majetkom
Od počiatku vlastníctva štátu v tridsiatych rokoch 20. storočia možno badať snahy o jeho záchranu a pamiatkovú úpravu ako slávneho svedka národnej histórie. Tieto snahy sa však mohli naplno realizovať až po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]].
| |||