Verzia z 13:01, 15. marec 2013 upraviť Legobot (diskusia \| príspevky) 88 410 editací d Bot: Odstránenie 33 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q77024) ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:10, 6. júl 2013 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací dopl z cs Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Infobox Osobnosť [[Súbor:Lion Feuchtwanger-stamp.jpg\|thumb]]▼ \| Meno = Lion Feuchtwanger '''Lion Feuchtwanger''' (* [[7. júl]] [[1884]], [[Mníchov]] - † [[21. december]] [[1958]], [[Los Angeles]]) bol nemecký prozaik a dramatik, jeden z celosvetovo najčítanejších nemecky píšucich autorov 20. storočia.▼ \| Rodné meno = ▲~~[[Súbor:~~\| Portrét = Lion Feuchtwanger-stamp.jpg~~\|thumb]]~~ \| Veľkosť portrétu = \| Popis = nemecký židovský spisovateľ-[[román]]opisec, [[dramatik]], [[preklad]]ateľ a divadelný [[kritik]] \| Dátum narodenia = [[7. júl]] [[1884]] \| Miesto narodenia = [[Mníchov]] \| Dátum úmrtia = {{duv\|1958\|12\|21\|1884\|7\|7}} \| Miesto úmrtia = [[Los Angeles]] \| Bydlisko = \| Iné mená = \| Národnosť = \| Zamestnanie = \| Známy vďaka = \| Známa vďaka = \| Alma mater = \| Profesia = \| Aktívne roky = \| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> \| Webstránka = \| Poznámky = }} ▲'''Lion Feuchtwanger''' [lijon fojchtvang(e)r] (* [[7. júl]] [[1884]], [[Mníchov]] - † [[21. december]] [[1958]], [[Los Angeles]]) bol nemecký ~~prozaik~~židovský aspisovateľ-[[román]]opisec, [[dramatik]], ~~jeden~~[[preklad]]ateľ za ~~celosvetovo~~divadelný ~~najčítanejších nemecky píšucich autorov 20. storočia~~[[kritik]]. == Životopis == Narodil sa [[7. júla]] [[1884]] v [[Mníchov]]e do početnej rodiny židovského továrnika. Študoval [[germanistika\|germanistiku]], [[filozofia\|filozofiu]] a [[antropológia\|antropológiu]] v [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e ([[1903]]–[[1907]]), veľa cestoval, predovšetkým do [[Taliansko\|Talianska]] a [[Francúzsko\|Francúzska]]. V roku [[1908]] sa stal vydavateľom vlastného literárneho časopisu ''[[Der Spiegel]]'' a divadelným kritikom časopisu ''Die Schaubühne''. Roku [[1912]] sa oženil a o dva roky neskôr bol internovaný do [[Tunis]]u, utiekol do Nemecka, žil v [[Mníchov]]e, písal protivojnové [[poézia\|básne]] a prekladal indické, grécke a španielske [[dráma\|drámy]]. Z rokov [[1918]]-[[1919]] sa datuje jeho priateľstvo s [[Bertolt Brecht\|Brechtom]]. Od roku [[1925]] do roku [[1933]] žil v [[Berlín]]e, po nástupe [[Adolf Hitler\|Hitlera]] emigroval do [[Francúzsko\|Francúzska]]. Zúčastňoval sa protivojnových a protifašistických kongresov, patril k najaktívnejším činiteľom [[antifašizmus\|antifašistických]] hnutí, [[1936]] s [[Bertolt Brecht\|Bertoldom Brechtom]] a [[Willi Bredel]]om (o 13 a o 16 rokov mladšími) založil a vydával emigrantský časopis ''Das Wort''. V roku [[1937]] navštívil [[Sovietsky zväz]] a neskôr označil túto cestu – vedľa [[Prvá svetová vojna\|1. svetovej vojny]] – za rozhodujúci prežitok pre svoj život a literárne dielo. Cestopis ''Moskau'' ([[1937]]) je písaný so sympatiami k socialistickému štátu a m.i. polemizuje so známou knihou [[André Gide\|André Gida]] (''Návrat zo ZSSR'', [[1936]]). Pri ceste z [[Moskva\|Moskvy]] sa zastavil v [[Praha\|Prahe]], jeho chystaná prednáška však bola policajne zakázaná. Roku [[1940]] bol vo [[Francúzsko\|Francúzsku]] internovaný a len s veľkými problémami sa dostal za hranice a neskôr do [[Spojené štáty americké\|USA]]. Od roku [[1941]] žil v [[Kalifornia\|Kalifornii]]. Po vojne bol vyznamenaný štátnou cenou [[Nemecká demokratická republika\|NDR]] ([[1953]]) a [[Humboldtova univerzita\|Humboldtova berlínska univerzita]] mu udelila titul doktora h.c. ([[1954]]): „Humanisticky a ostro protifašistický orientovaný spisovateľ, znamenitý vyprávač“. == Dielo == Jeho dielo (ktoré patrilo v Európe k najpopulárnejším) je protivojnové a antifašistické. Začal ako [[prekladateľ]], prekladal napríklad [[Aischylos\|Aischyla]], [[Aristofanes\|Aristofana]], vedľa protivojnových básní písal aj drámy, najviac potom historické romány. Napísal mnoho [[dej]]ovo veľmi pútavých historických románov (prejavil tu nielen znalosť doby, ale aj svoju fantáziu), často čerpal zo židovských dejín. Preslávil sa románmi ''Škaredá vojvodkyňa'' (1923) a ''[[Žid Süss]]'' ([[1925]]), ktorý pôvodne napísal ako drámu. Sú naplnené všeľudským [[humanizmus\|humanizmom]], napriek tomu bol ''Žid Süss'' za [[nacizmus\|nacistického]] režimu [[Jud Süß\|pod rovnakým menom sfilmovaný]] a hrubo zneužitý k [[antisemitizmus\|antisemitskej]] propagande. Po roku [[1933]] došiel k záveru, že proti vláde [[násilie\|násilia]] je treba vystúpiť tiež násilím. Priamou reakciou na rozmach [[nacizmus\|nacizmu]] bola románová trilógia z nemeckej súčasnosti ''Čakáreň'' ([[1930]]-[[1940]]; skladá sa z častí ''Úspech'', ''Oppermannovci'' a ''Vyhnanstvo''). Značný ohlas mal aj historický román ''Nepravý Nero'' (1936) a trilógia ''Zasľúbená zem'' (1932-1942; časti ''Židovská vojna'', ''Synovia'' a ''Príde deň''), kde Feuchtwanger na príklade židovského historika [[Flavius Iosephus\|Flavia]] a protirímskeho židovského odboja na začiatku [[1. storočia]], vytvoril monumentálne dielo, poskytujúce mnohé paralely zo súčasností. Hlavný hrdina prežíva situáciu spoločenských kríz, zvratov a& neustáleho napätia - obdobne ako protagonisti ďalších jeho románov - ako hlboký vnútorný konflikt. Podľa neho [[autor]] historických románov vie, že „sily uvádzajúce národy do pohybu sú dodnes rovnaké od doby, čo existuje zaznamenávaná história. Postihnúť tieto zákony je patrne najvyšším cieľom, ktorého môže historický román dosiahnuť.“ Autor historického románu „chce vykresliť prítomnosť, nehľadá v histórii popol, ale oheň.“ K historickej látke pristupuje teda rovnako ako napr. [[Heinrich Mann]]. Dobrodružné okolnosti internácie vo [[Francúzsko\|Francúzsku]] a dramatického úteku do [[Spojené štáty americké\|USA]] zachytila spomienková reportáž ''Unholdes Frankreich'' ([[1942]]) s titulom ''Der Teufel in Frankreich'' ([[1954]]). V USA vznikli ďalšie romány: príbeh fašistického jasnovidca Lautensacka (''Bratia Lautensackovci'' – [[1943]], čo tematicky nadväzuje na trilógiu ''Čakáreň''), ďalej príbeh vojny postihnutého dievčaťa ''Simone'' ([[1944]]), historická trilógia ''[[Lišky na vinici]]'' ([[1947]] – [[1948]]), ktorá vyšla rovnako pod titulom ''Zbrane pre Ameriku'' (1953) a ide o rozmerný román z obdobia pred Veľkou francúzskou revolúciou. ''[[Bláznova múdrosť]]'' alebo ''Smrť a slávne zmŕtvychvstanie'' ([[1952]]) pojednáva o [[Jean-Jacques Rousseau\|Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi]]. ''Goya'' aleb ''Trpká cesta poznania'' ([[1951]]) rozpráva životný príbeh veľkého španielskeho maliara [[18. storočie\|18.]] a začiatku [[19. storočia]] [[Francisco Goya\|Francisca de Goya]]. V románe ''Goya'' aj v ''[[Židovka z Toleda\|Židovke z Toleda]]'' ([[1955]]) dokladá autor Aristotelovu tézu, že literatúra dokáže lepšie postihnúť históriu ako [[veda]]. === Romány === * ''[[Žid Süss]]'' – [[1925]], jeho prvý [[román]], získal svojmu autorovi slávu. Rozpráva o židovskom finančníkovi, ktorý dosiahol najvyššieho postavenia v spoločnosti, nakoniec je ale kvôli závisti ostatných [[poprava\|popravený]]. * ''Škaredá vojvodkyňa'' – [[1930]]- historický román * ''Čekáreň'' – [[1930]] – [[1940]], antifašistická trilógia ''Úspech'' – [[1930]], o vzniku nacizmu v [[Bavorsko\|Bavorsku]] ''Oppermannovci'' – [[1933]], o prvých mesiacoch [[Adolf Hitler\|Hitlerovej]] vlády ** ''Vyhnanstvo'' – [[1940]], o živote nemeckej [[emigrácia\|emigrácie]] * ''Bratia Lautensackovci'' – [[1943]] * ''[[Šimona]]'' – [[1945]] ==== Historické romány ==== S týmto druhom literatúry mal najväčší [[úspech]]. * '''[[Zasľúbená zem]]''' – trilógia pojednávajúca o židovskom odboji proti [[Staroveký Rím\|Rímu]] v [[1. storočí]] podľa historika [[Flavius Iosephus\|Josepha Flavia]] ''Židovská vojna'' – [[1932]] ''Synovia'' – [[1935]] ** ''Príde deň'' – [[1942]] * ''[[Nepravý Nero]]'' – [[1936]] * ''[[Líšky vo vinici]]'' – [[1948]], dej je zasadený do doby pred Veľkou francúzskou revolúciou, má tri časti: ''Zbrane pre Ameriku'', ''Aliancia'' a ''Cena''. Hlavnými postavami diela so [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)\|Jozef II.]], [[Ľudovít XVI.]], dramatik [[Beaumarchais]] a [[Benjamin Franklin]]. * ''Goya čiže krutá cesta poznania'' – [[1951]], tento román je venovaný veľkému španielskemu maliarovi - [[Francisco Goya\|Francisco de Goya]] y Lucientes * ''[[Bláznova múdrosť]]'' – [[1952]], podtitul ''Smrť a slávne zmŕtvychvstanie Jeana-Jacquesa Rousseaua'', dej sa odehráva v priebehu 20. rokov [[18. storočia]]. Hlavnou postavou je [[Jean-Jacques Rousseau]]. * ''[[Židovka z Toleda]]'' – [[1955]], zaoberá sa španielskym [[stredovek]]om. === Drámy === * ''Vojnový zajatci'' ([[1919]]) (v Nemecku neskôr zakázané) * ''Julius Farnes'' * ''Vasantasena'' * ''Žid Süss'' * ''Thomas Wendt'' * ''Kupec holandský'' * ''Život Eduarda XI.'' === Eseje === * ''Desdemonin dom'' == Iné projekty == {{projekt\|q=Lion Feuchtwanger\|commons=Category:Lion Feuchtwanger}} == Zdroj == {{Preklad\|cs\|Lion Feuchtwanger\|9839295}} ~~{{Biografický výhonok}}~~ {{DEFAULTSORT:Feuchtwanger, Lion}} ~~[[Kategória:Narodenia v 1884]]~~ ~~[[Kategória:Úmrtia v 1958]]~~ [[Kategória:Osobnosti z Mníchova]] [[Kategória:Nemeckí spisovatelia]]

Lion Feuchtwanger: Rozdiel medzi revíziami