Ján Kupecký: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Literatúra: , doplnená |
→Bibliografia: , doplnená |
||
Riadok 3:
|Portrét = Ján Kupecký - Vlastná podobizeň.jpg
|Popis = slovenský barokový maliar
|Dátum narodenia = [[
|Miesto narodenia = [[Pezinok]]
|Dátum úmrtia = [[1740]]
|Miesto úmrtia = [[Norimberg]] [[Nemecko]]
}}
'''Ján Kupecký''' (* [[
== Životopis ==
Ján Kupecký sa narodil v [[Pezinok|Pezinku]] v roku 1666.<ref>SLAVÍK, L.: ''Jan Kupecký (1666-1740) : mistr barokních portrétů'' [Dostupné [http://www.spolek-praha-cachy.cz/jan-kupecky-1666-1740-mistr-baroknich-portretu.html on-line]]</ref> Rodný dom sa zachoval do dnešných dní. Rodičia pochádzali z mladoboleslavského kraja v Čechách, odkiaľ sa ako príslušníci českobratského vierovyznania odsťahovali v časoch českého náboženského prisťahovalectva na Slovensko.
Kupecký mal štyroch súrodencov, troch bratov (Juraja, Františka, Martina) a sestru Máriu. Otec bol tkáčom a očakával od Jána, že ako najstarší preberie remeslo, ale on ako 15-ročný radšej ušiel z domu.
Podľa jeho životopisca Johanna Kaspara Füssliho (1706 - 1782) „''Musel žobrať, ale zostal vo svojom rozhodnutí neochvejný, až prišiel na zámok grófa Czobora.''“<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 17.</ref> Na rekonštrukcii holíčskeho zámku práve pracoval maliar [[Benedikt Claus]] zo švajčiarskeho [[Lüzern]]u. Maliara aj grófa mladý chlapec prekvapil, keď „''...chytil do ruky uhlík a začal maľovať nádherné ornamenty. Gróf sa ho opýtal, kto je jeho majstrom a mladý Kupecký odpovedal „Ja som to“. To stačilo na odhalenie prirodzeného maliarskeho talentu. Gróf venoval Clausovi 100 toliarov, ktoré mali slúžiť na vzdelanie Kupeckého.''“<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 19.</ref> Po dokončení prác odišiel Kupecký s Clausom do [[Viedeň|Viedne]]. Usilovne pracoval a vo svojom voľnom čase napodobňoval diela Karola Lotha, predstaviteľa barokového realizmu, ktorého veľmi obdivoval. Karol Loth pochádzal z [[Mníchov]]a, v [[Benátky|Benátkach]] sa dlho a ťažko prebíjal, ale nakoniec sa mu podarilo presadiť a otvoril si tam vlastnú dielňu.
Riadok 20:
Snažil sa získať si prácu, ale nedarilo sa mu. Až v momente, keď sa cítil byť úplne na dne, zasiahla náhoda. Kupecký sa potuloval okolo jednej z jedální v snahe zaobstarať si jedlo. Svojim smútkom a opustenosťou zaujal istého Švajčiara z [[Zürich]]u menom Füessli, ktorý tu práve obedoval. Zľutoval sa nad ním, ponúkol mu jedlo a následne sa rozhodol pomôcť mu nájsť si prácu. Na prvý raz neuspel, ale nakoniec zohnal pre Kupeckého prácu u istého majstra. Kupecký pochopil, že sa tu od neho očakáva rýchlosť. Za jeden portrét platili totiž len pol ríšskeho toliara. V jeden deň tak dokázal vyhotoviť až deväť portrétov bývalých pápežov, ktoré mali veľmi slušnú úroveň.<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 20.</ref>
Popri práci študoval diela [[Raffael|Raffaela]] a [[Michelangelo|Michelangela]], [[Tizian]]a, [[Antonio Allegri da Correggio|Correggia]], a iných. Kupecký si časom našiel priateľov z umeleckých kruhov. Začal dokonca navštevovať akadémiu. Ku šťastiu mu opäť pomohla náhoda. Kupeckého dielo istý obchodník predal s veľkým ziskom princovi Alexandrovi Sobieskemu (syn poľského kráľa [[Ján III. Sobieski|Jána III. Sobieskeho]]). Ten mal záujem priamo sa stretnúť s umelcom, ale obchodník mu to v očakávaní ďalšieho zisku nechcel umožniť. Počas pobytu v [[Rím]]e Kupecký ochorel a liečil ho lekár cisárskeho vyslanca, ktorý mu odporučil pobyt vo [[Frascati]]. Počas tohto pobytu maľoval mnoho významných osobností, čo mu umožnilo získať finančnú nezávislosť. Kupecký z vďačnosti venoval lekárovi svoje dielo ''Žobrák s chlapcom'', a ten ho daroval veľvyslanectvu. Tam ho uvidel poľský princ Sobieski a požiadal, aby mu bol autor hneď predstavený. Doktor mu ho predstavil ako nemeckého maliara. Kupecký pre neho maľoval dva roky a princ ho štedro za jeho námahu odmeňoval.<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 21 – 23.</ref>
Následne ho povolal princ Adam von Lichtenstein do [[Viedeň|Viedne]]. Pred odchodom z Talianska absolvoval Kupecký ešte študijnú cestu do [[Bologna|Bologne]] a [[Florencia|Florencie]].
Riadok 30:
Vo Viedni bol veľmi úspešný, maľoval dokonca aj cisára [[Jozef I. (Svätá rímska ríša)|Jozefa I.]], budúcu manželku cisára [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]], princa [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]], mnohých uhorských magnátov, poľské princezné a iné významné osobnosti.
O jeho tvorbu prejavil dokonca záujem aj ruský cár [[Peter Veľký]], ktorý ho pozval do [[Karlove Vary|Karlových Varov]]. Kupecký sa ho veľmi obával, trpel predsudkom voči jeho osobnosti, a preto sa zdráhal vyhovieť jeho požiadavke. Cár si ho potom vyžiadal cez svojho vyslanca. Ten cárovu požiadavku tlmočil cisárovi [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karolovi VI.]] Kupeckému bolo nariadené vycestovať, ale v sprievodnom liste sa uvádzalo, že Kupecký dostal len šesť mesiacov dovolenky a následne sa mal vrátiť do Viedne, kde mal dokončiť svoju prácu. Kupecký a cár sa vraj rozprávali po česky a obaja sa počas maľovania cítili veľmi príjemne. Cár bol s jeho prácou maximálne spokojný, čo prejavil výškou honoráru a prianím vyhotoviť ešte niekoľko kópií svojho portrétu. Portrét cár poslal do [[Petrohrad|Petrohradu]], aby podľa neho razili podobu jeho hlavy na minciach. [[Peter Veľký]] dokonca ponúkol Kupeckému, aby vstúpil do jeho služieb.<ref>BEROVÁ,
Po príchode do [[Viedeň|Viedne]] sa dozvedel o smrti svojho otca a nemožnosť ospravedlniť sa mu za útek z domova Kupeckého veľmi trápila. Snažil sa teda nájsť aspoň svojho prvého učiteľa Clausa, ale ten tiež umrel. Spomenul si na jeho dcéru, ktorú vyhľadal. Zistil, že žila vo veľkej núdzi. Či už z dôvodu ľútosti, jej krásy alebo z vďačnosti voči jej otcovi, rozhodol sa s ňou zosobášiť. Manželstvo nebolo šťastné. Manželka mu bola neverná. Kupeckému sa dostali do rúk listy, ktoré si jeho manželka vymieňala so svojím milencom. Prekvapuje ale informácia od Füessliho, že Kupecký nevedel dobre čítať a písať po nemecky, a preto mu ich musel predčítať priateľ. Pritom počas jeho pobytu v [[Rím]]e ho lekár vyslanca predstavil princovi Sobieskemu ako nemeckého maliara, z čoho možno usudzovať, že komunikoval v nemčine. Nepredpokladá sa, že by bol negramotný.
Riadok 38:
Do tohto viedenského obdobia sú datované aj obrazy so slovenskou tematikou, vrátane portrétu jeho matky v slovenskom kroji. O stretnutí s matkou alebo o návšteve rodiska nie sú presné informácie. Jeho diela so slovenskou tematikou ako ''Portrét slovenského chlapca s fajkou'', ''Muž s tanierom, rybou a džbánom'', spomínaný portrét matky alebo ''Slovenskí pastieri pri ohni'' nám predstavujú Kupeckého už ako zrelého majstra. Živý realizmus týchto diel a zároveň prirodzenosť výrazu zobrazených ľudí to úplne dosvedčuje.
Cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI.]] bol veľmi nadšený Kupeckého maľbami, až do tej miery, že Kupeckého ho požiadal, aby sa stal jeho dvorným maliarom, pričom si on sám mal stanoviť podmienky prijatia. Kupecký na veľké prekvapenie okolia túto ponuku zdvorilo odmietol s vysvetlením, že nechce byť závislý na nikom a chce zostať slobodným umelcom.<ref>FÜESSLI, K. J.: ''Leben...'' 1758, s. 28-29.</ref> ) Vzhľadom na rekatolizačnú politiku [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola VI.]] a v obave z jeho hnevu a pomsty sa Kupecký rozhodol opustiť Viedeň. Možno sa obával, že z dôvodu odmietnutia cisára zákonite musí prísť trest, a preto zvolil odchod z [[Viedeň|Viedne]].
Kupecký napísal priateľovi z čias pobytu v [[Rím]]e Blendingerovi do [[Norimberg|Norimbergu]] a požiadal ho o zabezpečenie ubytovania. Ten mu ponúkol svoj vlastný dom. Keď sa Kupecký presvedčil, že manželka a syn sú v bezpečí, v noci potajomky odišiel z [[Viedeň|Viedne]].
Riadok 52:
== Dielo (výber) ==
* ''Vlastná
* ''Vlastný portrét s manželkou a synom'' (Szépművészeti Múzeum, Budapešť)
* ''Vlastná podobižeň s portrétom manželky'' (
* ''Vlastná podobizeň v okuliaroch so synom'' (Gemäldegalerie, Braunschweig)
* ''Portrét maliara miniatúr Karola Bruniho'', 1709 (
* ''Klarinetista'' (Szépművészeti Múzeum, Budapešť)
* ''Alegória maliarstva'' (
* ''Alegória sochárstva'' (
* ''Portrét [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]]'' (Moravská galerie, Brno)
* ''Portrét mľadej Poľky'', 1710
* ''Portrét
* ''Portrét Hedvigy Františky Wussinovej'', 1716 (Národní galerie, Praha)
== Literatúra ==
* BEROVÁ, Lenka: Ján Kupecký – maliar ľudskej tváre. In: ''Historická revue'', roč. XIII., 2002, č. 4, s. 13.
* ČOBEJOVÁ, Eva - MAJCHRÁK, Jozef: Kzpecký - náš český maliar. In: ''Týždeň'', roč. X., 2013, č. 26, s. 46 - 47.
* DVOŘÁK, František: ''Kupecký.'' Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. 160 s.
* FÜESSLI, Kaspar Johann: ''Leben Georg Philipp Rugendas und Johannes Kupezki.'' Zürich 1758, 48 s.
| |||