Rozkaz č. 270: Rozdiel medzi revíziami

Veľkou chybou rozkazu bolo, že nedefinoval podmienky za akých hrozia vojakom tresty smrti. Nerozlišoval medzi tými, ktorí sa vzdali rýchlo a dobrovoľne bez odporu, a medzi tými, ktorí už nemali inú možnosť ak nechceli prísť o život v nezmyselnom alebo nerovnom boji. Celkovo bolo počas druhej svetovej vojny odsúdených a následne zastrelených za dezerciu 376 300 sovietskych vojakov. Mnoho ďalších bolo pre podozrenie zo špionáže[[špionáž]]e, po tom čo sa prebili z obkľúčenia, odoslaných do trestných jednotiek. Na základe rozhodnutia boli považovaní rodinní príslušníci (manželky a deti) dôstojníkov, ktorí sa vzdali, považovaní za spoločensky nebezpečných a boli zatknutí, internovaní a presunutí do odľahlých častí krajiny. Pykať za vzdatie sa do rúkzajatie nepriateľanepriateľom museli i vojaci, ktorí sa vzdali pred vydaním rozkazu. Mnohí, ktorých oslobodili sovietske alebo Spojenecké sily boli súdení podľa tohto rozkazu i po vojne a smerovali z nemeckých táborov do sovietskych [[Gulag (1930 – 1960)|Gulagov]]. Gen. Ponedelin aj Kirillov boli v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] popravení. Rehabilitovaní boli až po Stalinovej smrti.